Milan Čupka, Pravda | 20.09.2009 19:24
Pomocou DNA sa dá určiť nielen otcovstvo či blízke príbuzenské vzťahy. Analýzou génov možno nazrieť aj hlboko do histórie. Genografický test odhalí, z ktorej oblasti pochádza váš najstarší prapredok, ako sa jeho potomkovia dostali až na Slovensko, či ktoré známe osobnosti patria do tejto vetvy.
„V tomto vzorovom príklade sa klient napríklad dozvedel, že má rovnakého prapredka ako Stalin. Neviem, či ho to poteší, ale určite je to zaujímavé zistenie,“ ukazuje výsledok svojej práce zhrnutý do podoby certifikátu genetik Vladimír Ferák zo spoločnosti DNA test.
Koľko je prapredkov, ku ktorým sa viete dopracovať?
Na Slovensku a aj všeobecne v Európe sa stretávame s približne desiatimi takzvanými haploskupinami v mužskej línii a so siedmimi v ženskej. Niektoré z nich sú veľmi zriedkavé, kým iné sú bežné a často sa členia do viacerých podskupín. Na základe dlhoročných výskumov sa o nich dobre vie, kde vznikli a tiež kedy. Obyčajne sú staré desiatky tisíc rokov.
Čo človek potrebuje, aby sa dozvedel, ku ktorej skupine patrí?
Test je určený pre mužov i pre ženy a na vyšetrenie nám stačí vzorka DNA. U nás je tento test viac žiadaný ako genealogické DNA testy, ktoré vedia spojiť vetvy rodokmeňov alebo overiť, či dve osoby s rovnakým priezviskom majú spoločných príbuzných.
Aká je pravdepodobnosť, že ľudia s rovnakým priezviskom majú spoločných predkov?
Veľká. Keby sa na Slovensku robili priezviskové projekty častejšie, ukázali by oveľa viac ako v anglicky hovoriacich krajinách, kde sa robia desaťtisíce takýchto testov. Na Slovensku máme totiž špecifickejšie priezviská. Napríklad len od mena Ondrej sa odvodili desiatky priezvisk ako Ondreička, Ondrejov, Ondrejkovič, Ondráš… Takže je veľmi pravdepodobné, že ak nejde o príliš rozšírené mená ako Kováč a podobne, tak dve osoby s rovnakým priezviskom mali skutočne v nie príliš vzdialenej minulosti spoločného predka. Škoda, že záujemcov o takéto zistenia je zatiaľ málo.
Akí ľudia k vám teda chodia so žiadosťou o DNA genografický či genealogický test?
Väčšinou sú to takí, ktorí sa zaujímajú o rodokmene. Majú dosť dobrú predstavu o tom, čo sa chcú dozvedieť. Slováci inak nie sú takí fanatici do zostavovania rodokmeňov ako napríklad ľudia z anglicky hovoriacich krajín.
Nepomáha záujmu práve prienik americkej kultúry? Neinšpiruje ľudí, keď si prečítajú, že si rodokmene dávajú zostavovať rôzne celebrity?
Iste, záujem sa zvyšuje. Ale len pomaly. Do budúcnosti môže propagácii našej práce pomôcť aj svetový genografický projekt, ktorý má na starosti známy genetik Spencer Wells. Ten chce preskúmať stovky populácií z rôznych kútov Európy a na základe ich vzoriek DNA zistiť, ako Európania naozaj migrovali. Do tohto projektu sme zapojení aj my.
Kto sa do projektu môže zapojiť?
Ľudia, ktorí sa v skúmanej lokalite narodili a z rovnakého miesta pochádzajú aj ich rodičia a všetci štyria starí rodičia. Nie je to taký problém, keďže pri starých rodičoch sa už dostávame na začiatok minulého storočia, keď bola migrácia oveľa menšia ako dnes. Podľa jedného výskumu v tých časoch bola priemerná vzdialenosť medzi rodiskami dvoch novomanželov okolo jedného kilometra. To znamená, že manželia vtedy najčastejšie pochádzali z jednej a tej istej dediny.
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/1 ... j-stalina/