Šéfka Štátneho archívu: V archíve máme aj recept na Tresku
Bez maďarčiny a latinčiny nezmôže náš archivár nič, hovorí Lenka Pavlíková, riaditeľka Štátneho archívu v Bratislave, ktorý patrí pod ministerstvo vnútra.
http://www.sme.sk/c/7457768/sefka-statn ... z3HA20G1PH
Rozhovor s riaditeľkou Štátneho archívu v Bratislave
Ach jaj, žijeme v digitálnej dobe v procese digitalizácie, ale v archívoch nenávratne "upratujú", teraz to schytali námorníci:
Keď sa v archíve robí upratovanie, vyhadzuje sa?
„Zväčša platí, že čo do archívu príde, to už neodíde. Aj keď pri spracovaní fondov sa stáva, že narazíme na duplikáty a tie vyradíme. Sú aj prípady, keď môže dôjsť k prehodnoteniu, robili sme to nedávno napríklad pri dokumentoch Slovenskej plavby, kde sme mali obrovské množstvo osobných spisov lodníkov, kapitánov či kuchárov.
Keď sa v archíve robí upratovanie, vyhadzuje sa?
„Zväčša platí, že čo do archívu príde, to už neodíde. Aj keď pri spracovaní fondov sa stáva, že narazíme na duplikáty a tie vyradíme. Sú aj prípady, keď môže dôjsť k prehodnoteniu, robili sme to nedávno napríklad pri dokumentoch Slovenskej plavby, kde sme mali obrovské množstvo osobných spisov lodníkov, kapitánov či kuchárov.
-
duros
- Administrátor
- Príspevky: 4951
- Dátum registrácie: 11 Sep 2012, 14:52
- Predkovia z oblasti: Snopek, Varényi - farnosti Malá Hradná, Dubodiel, Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Trenčianska Turná, Dubnica, Jacovce
- Kontaktovať používateľa:
Mna zas pobavilo to, ako si privlastnuje digitalizaciu matrik a ich zverejnenie na internete:
"...Môžete ich študovať na mikrofilmoch, zdigitalizovali sme ich, aby sa neničili..."
v dalsom odstavci:
"...sme matriky v digitalizovanej forme sprístupnili už aj na internete."
"...Môžete ich študovať na mikrofilmoch, zdigitalizovali sme ich, aby sa neničili..."
v dalsom odstavci:
"...sme matriky v digitalizovanej forme sprístupnili už aj na internete."
-
Sisua
- Nováčik
- Príspevky: 40
- Dátum registrácie: 18 Okt 2013, 00:50
- Predkovia z oblasti: Kat. farnosti: Lakšárska Nová Ves, Borský Mikuláš, Koválov, Hor. Trhovište, Hor. Otrokovce, Hlohovec, Pastuchov, Leopoldov, Drahovce, Lukáčovce, Drietoma, Trenčín, Veľ. Chlievany, Šišov, Brezová p. Bradlom, Oponice; ~Třebíč, ~Uh. Hradiště...
Piano nemám, a tak si nemôžem prečítať celý článok, ale ak hovorí o digitalizácii (aby sa ... neničili), nerozumiem potom nariadeniu typu: zákaz fotenia si materiálu spred roku 1850 do vlastného foťáku. Platí v ŠA BA od zač. tohto roku. Takisto zákaz platí už dlhodobejšie aj na fotenie si mikrofilmov(!) matrík z čítačiek. Mne to príde, ako by sme boli znovu o krok bližšie ku kamennej dobe.
(Tragi)Komická býva aj situácia, keď vám nedajú do ruky materiál, lebo je už zdigitalizovaný, ale server, kde sú kópie uložené, im práve vtedy nefunguje.
(Tragi)Komická býva aj situácia, keď vám nedajú do ruky materiál, lebo je už zdigitalizovaný, ale server, kde sú kópie uložené, im práve vtedy nefunguje.
-
duros
- Administrátor
- Príspevky: 4951
- Dátum registrácie: 11 Sep 2012, 14:52
- Predkovia z oblasti: Snopek, Varényi - farnosti Malá Hradná, Dubodiel, Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Trenčianska Turná, Dubnica, Jacovce
- Kontaktovať používateľa:
Ani ja viewtopic.php?f=30&t=7170Sisua napísal:Piano nemám, a tak si nemôžem prečítať celý článok, ...
-
Richard
- Veľmi aktívny člen
- Príspevky: 292
- Dátum registrácie: 08 Jan 2013, 21:06
- Predkovia z oblasti: Skačany, Hradište, Veľká a Malá Lehota, Veľké Pole, Topoľčany, Bánov, Budapešť, Mezice (ČR)
Šéfka Štátneho archívu: V archíve máme aj recept na Tresku
Bez maďarčiny a latinčiny nezmôže náš archivár nič, hovorí Lenka Pavlíková, riaditeľka Štátneho archívu v Bratislave, ktorý patrí pod ministerstvo vnútra.
Keby sme teraz nerobili rozhovor, čo by robila šéfka archívu?
„Riadila by som chod archívu, kontrolovala kolegov, sledovala vybavenosť spisov, alebo by som sa venovala odbornej vedeckej práci, čo by sa mi páčilo viacej. Na to mám, žiaľ, čas iba v piatky, keď sú archívy pre verejnosť zatvorené.“
Koľko je dnes na Slovensku archivárov?
„V štátnych archívoch ich pôsobí tristo. Okrem toho archivári pracujú aj v súkromných archívoch, ktoré si zriaďujú napríklad veľké spoločnosti či kultúrne inštitúcie.“
Ako sa človek stane archivárom?
„Zväčša vyštuduje archívnictvo na Univerzite Komenského alebo na Prešovskej univerzite. V archíve pracujú aj historici. Archivár musí okrem dejín zvládnuť aj pomocné vedy historické: bez paleografie, heraldiky či jazykov by sme si nevystačili.“
Načo sa často aj zdanlivo nepodstatné listiny ukladajú pre budúcnosť?
„Neukladá sa hocičo. Spravujeme aj dokumenty významných podnikateľských subjektov na území západného Slovenska, ale iba tri až päť percent z ich záznamov sú archívne dokumenty. Medzi nimi zakladacia listina, audítorská správa, výročné správy či osobné spisy významných manažérov. To sú informácie, ktoré hovoria o vzniku spoločnosti, predmete jej činnosti, premenách a jej zániku. Rozhodne to nie je bežná korešpondencia. Ak budú raz historici písať dejiny hospodárstva, Slovnaft bude určite podnik, o ktorom budú písať. Preto je dôležité tieto dokumenty zachovať.“
Čo všetko sa ukladá?
„Pri podnikoch ochraňujeme okrem základných dokumentov aj informácie o technológii výroby, napríklad receptúry výrobkov Pečivární Sereď. Máme aj archívy z podniku Ryba, kde sú informácie o výrobe našej populárnej Tresky. Zachovali sa aj dizajnové návrhy, ako mali vyzerať práčky z Kovosmaltu Trnava. Z Armatúrky Myjava, ktorá vyrábala batérie, máme zachované patenty výrobkov vrátane dokumentov z vojnového obdobia, keď museli zmeniť zameranie na výrobu ručných granátov.“
Takže u vás sa dá zistiť receptúra výroby Tresky?
„Áno, aj keď treba povedať, že tieto informácie sú chránené. Spoločnosti, ktoré nám odovzdávajú archív, si môžu pri niektorých dokumentoch nastaviť obmedzený prístup pre verejnosť.“
Čo archivujete okrem firemných dokumentov?
„Dokumenty orgánov štátnej správy a samosprávy na úrovni krajov. Napríklad fondy Krajského súdu v Bratislave. Sú v nich aj väzenské knihy, kde zistíte, kto a kedy nastúpil do výkonu trestu, za čo bol uväznený, ako sa vyvíjal jeho zdravotný stav a kedy bol prepustený. Vyhľadávané sú aj fondy Štátneho súdu, ktorý viedol procesy s predstaviteľmi občianskeho odboja, ako aj Ľudové súdy, ktoré riešili kolaborácie s Nemeckom a horthyovským Maďarskom počas slovenského štátu.“
Po súde o spolupráci Andreja Babiša s ŠtB sa opäť hovorí o dôveryhodnosti písomností z bývalého režimu. Dá sa im veriť?
„Spisy, ktoré tvorila Štátna bezpečnosť, sú trochu iné ako naše dokumenty, ktorých hodnovernosť sa nespochybňuje tak prudko ako v prípade ÚPN.“
Keby som chcel nájsť niečo o sebe, pochodím u vás?
„Ak sa vaši predkovia narodili na západnom Slovensku, môžete po nich pátrať v cirkevných matrikách. Treba vedieť prvého predka pred rokom 1895, pretože iba do tohto roku matriky siahajú. Môžete ich študovať na mikrofilmoch, zdigitalizovali sme ich, aby sa neničili.“
Čo o predkoch zistím?
„Kedy sa narodili a zomreli, kto boli ich krstní, niekedy je tam aj poznámka o ich zamestnaní. Matriky siahajú až do polovice 17. storočia.“
Chodia sem ľudia najčastejšie pre rodokmene?
„Dnes už nie, pretože sme matriky v digitalizovanej forme sprístupnili už aj na internete. Vzrastá počet bádateľov, ktorí sa venujú dizajnu. Máme napríklad fond Ústredia umeleckých remesiel, ktoré sa zaoberalo interiérovým riešením niektorých budov ako Bratislavský hrad, Úrad vlády či bratislavskou hlavnou stanicou so známou mozaikou. Ľudia vyhľadávajú aj informácie o dejinách verejnej správy, o histórii podnikov i súdne procesy.“
Aký máte najstarší dokument?
„Listinu z fondu rodu Kondé z Blažova z roku 1252, v ktorej bratislavský župan Roland svedčí, že Jochardus a Ondrej z Veľkých Dvorníkov sa pokonali v spore s Ivankom, služobníkom Hradu v chotári a ponechali mu časť pôdy, lúk a rybník.”
Veľkú časť písomností máte asi v maďarčine?
„Väčšina starších dokumentov je v maďarčine, nemčine a latinčine, slovenčina sa vyskytuje až neskôr.“
Ako to riešite, vedia archivári tieto jazyky?
„Musia vedieť, inak by nevedeli kvalitne vykonať svoju prácu. Požadujeme aj angličtinu, pretože žiadostí od zahraničných bádateľov prichádza dosť veľa.“
Máte aj vzácne písomnosti?
„Sú tu napríklad erbové listiny uhorskej šľachty, ktoré majú aj veľkú umeleckú hodnotu. Rovnako vzácne sú matriky, bez nich by genealógie neexistovali. Máme zbierku župných pečatidiel, bez tých by nebolo možné vyhotoviť mnohé obecné erby. Sú tu jedinečné herbáre a ďalšie unikáty.“
Snažia sa ľudia tieto písomnosti aj ukradnúť?
„Stáva sa to, aj v tejto oblasti funguje čierny trh, kde sa dajú zarobiť veľké peniaze. Dnes je to už ťažšie, máme tu kamerový systém a služba v bádateľni sleduje činnosť bádateľov. Ale áno, aj v našom archíve sa vystrihávali pečate, z matrík sa vystrihávali políčka a v aktovkách sa odnášali dokumenty. Žiaľbohu.“
Ako spisy ošetrujete?
„Najdôležitejšia je prevencia, aby dokumenty boli uložené vo vhodných priestoroch a klimatických podmienkach. Ak sú poškodené, treba ich reštaurovať, hoci nie všetko ide. Napríklad čerň na prieklepovom papieri, na ktorý písali Ľudové súdy, sa časom zosype. Preto sa najvzácnejšie a najštudovanejšie veci snažíme digitalizovať.“
Akú časť archívu už máte zdigitalizovanú?
„Nebude to ešte ani promile. Keď si zoberiete, kedy sa to rozbehlo a aká je byrokracia pri získavaní prostriedkov, tak to je ešte nadlho.“
Projekt digitalizácie kníh v SNK sprevádzal spor, či sa knihy nepoškodia pri prevoze do Nemecka, kde sa mali odkyseľovať. Ako to riešite u vás?
„Tiež sa mi zdalo zvláštne voziť dokumenty do Nemecka, mali by sme si zabezpečiť jednu komoru a robiť to vo vlastných priestoroch. My sme mali komoru v Slovenskom národnom archíve, no, žiaľ, už je nefunkčná a archívnictvo sa bude musieť poobzerať po niečom novom. Mnohé dokumenty neboli v minulosti uskladňované správne a treba ich dezinfikovať, pretože mikroorganizmy na nich žijú aj po prevoze do vhodnejších priestorov.“
Máte písomnosti z Rakúsko-Uhorska, ČSR, slovenského štátu i socialistickej ČSSR. Ktoré zriadenie malo v dokumentoch najväčší poriadok?
„Zdá sa mi, že je to stále horšie. Ale to súvisí najmä s nárastom agendy, pri dnešnom chrlení dokumentov sú problémy s ukladaním dokumentov, veľa vecí sa tlačí zbytočne a triedenie dokumentov je časovo náročné.“
Keď sa v archíve robí upratovanie, vyhadzuje sa?
„Zväčša platí, že čo do archívu príde, to už neodíde. Aj keď pri spracovaní fondov sa stáva, že narazíme na duplikáty a tie vyradíme. Sú aj prípady, keď môže dôjsť k prehodnoteniu, robili sme to nedávno napríklad pri dokumentoch Slovenskej plavby, kde sme mali obrovské množstvo osobných spisov lodníkov, kapitánov či kuchárov.
Narážate pri triedení dokumentov aj na absurdné alebo komické texty?
„Určite. Mám tu napríklad zápis z vyšetrovania Bratislavskej župy, ktorá chcela zistiť, ako sa v oblasti začal v roku 1771 šíriť syfilis. Záver znel: Podľa výpovede Michala Mülnera, lekára z Dunajskej Stredy, sa choroba prvýkrát objavila v dome Jána Kondého, človeka s modrou krvou. Veľavážený pán Ján Kondé si vydržiaval konkubínu, ktorá padla do oka aj jeho synovi. A tak sa choroba rozšírila medzi rodinou. Je pravdepodobné, že syn pána Kondého bol záletník, a tak sa choroba dostávala od domu k domu.“
Bude archivovaný aj tento rozhovor?
„V osobnom fonde riaditeľky, aj my dokumentujeme našu činnosť.“
Stále viac písomností vzniká iba na internete, ako je to s ich archivovaním?
„Dnes stále platí, že archívny dokument je vytlačený na papieri. Ale pripravuje sa legislatíva, aby sa dalo pracovať aj s elektronickými archívnymi dokumentmi. Otázka pre informatikov je, ako sa zabezpečí archivovanie elektronických dokumentov navždy. Cédečko asi nebude dobré úložisko.“
Bez maďarčiny a latinčiny nezmôže náš archivár nič, hovorí Lenka Pavlíková, riaditeľka Štátneho archívu v Bratislave, ktorý patrí pod ministerstvo vnútra.
Keby sme teraz nerobili rozhovor, čo by robila šéfka archívu?
„Riadila by som chod archívu, kontrolovala kolegov, sledovala vybavenosť spisov, alebo by som sa venovala odbornej vedeckej práci, čo by sa mi páčilo viacej. Na to mám, žiaľ, čas iba v piatky, keď sú archívy pre verejnosť zatvorené.“
Koľko je dnes na Slovensku archivárov?
„V štátnych archívoch ich pôsobí tristo. Okrem toho archivári pracujú aj v súkromných archívoch, ktoré si zriaďujú napríklad veľké spoločnosti či kultúrne inštitúcie.“
Ako sa človek stane archivárom?
„Zväčša vyštuduje archívnictvo na Univerzite Komenského alebo na Prešovskej univerzite. V archíve pracujú aj historici. Archivár musí okrem dejín zvládnuť aj pomocné vedy historické: bez paleografie, heraldiky či jazykov by sme si nevystačili.“
Načo sa často aj zdanlivo nepodstatné listiny ukladajú pre budúcnosť?
„Neukladá sa hocičo. Spravujeme aj dokumenty významných podnikateľských subjektov na území západného Slovenska, ale iba tri až päť percent z ich záznamov sú archívne dokumenty. Medzi nimi zakladacia listina, audítorská správa, výročné správy či osobné spisy významných manažérov. To sú informácie, ktoré hovoria o vzniku spoločnosti, predmete jej činnosti, premenách a jej zániku. Rozhodne to nie je bežná korešpondencia. Ak budú raz historici písať dejiny hospodárstva, Slovnaft bude určite podnik, o ktorom budú písať. Preto je dôležité tieto dokumenty zachovať.“
Čo všetko sa ukladá?
„Pri podnikoch ochraňujeme okrem základných dokumentov aj informácie o technológii výroby, napríklad receptúry výrobkov Pečivární Sereď. Máme aj archívy z podniku Ryba, kde sú informácie o výrobe našej populárnej Tresky. Zachovali sa aj dizajnové návrhy, ako mali vyzerať práčky z Kovosmaltu Trnava. Z Armatúrky Myjava, ktorá vyrábala batérie, máme zachované patenty výrobkov vrátane dokumentov z vojnového obdobia, keď museli zmeniť zameranie na výrobu ručných granátov.“
Takže u vás sa dá zistiť receptúra výroby Tresky?
„Áno, aj keď treba povedať, že tieto informácie sú chránené. Spoločnosti, ktoré nám odovzdávajú archív, si môžu pri niektorých dokumentoch nastaviť obmedzený prístup pre verejnosť.“
Čo archivujete okrem firemných dokumentov?
„Dokumenty orgánov štátnej správy a samosprávy na úrovni krajov. Napríklad fondy Krajského súdu v Bratislave. Sú v nich aj väzenské knihy, kde zistíte, kto a kedy nastúpil do výkonu trestu, za čo bol uväznený, ako sa vyvíjal jeho zdravotný stav a kedy bol prepustený. Vyhľadávané sú aj fondy Štátneho súdu, ktorý viedol procesy s predstaviteľmi občianskeho odboja, ako aj Ľudové súdy, ktoré riešili kolaborácie s Nemeckom a horthyovským Maďarskom počas slovenského štátu.“
Po súde o spolupráci Andreja Babiša s ŠtB sa opäť hovorí o dôveryhodnosti písomností z bývalého režimu. Dá sa im veriť?
„Spisy, ktoré tvorila Štátna bezpečnosť, sú trochu iné ako naše dokumenty, ktorých hodnovernosť sa nespochybňuje tak prudko ako v prípade ÚPN.“
Keby som chcel nájsť niečo o sebe, pochodím u vás?
„Ak sa vaši predkovia narodili na západnom Slovensku, môžete po nich pátrať v cirkevných matrikách. Treba vedieť prvého predka pred rokom 1895, pretože iba do tohto roku matriky siahajú. Môžete ich študovať na mikrofilmoch, zdigitalizovali sme ich, aby sa neničili.“
Čo o predkoch zistím?
„Kedy sa narodili a zomreli, kto boli ich krstní, niekedy je tam aj poznámka o ich zamestnaní. Matriky siahajú až do polovice 17. storočia.“
Chodia sem ľudia najčastejšie pre rodokmene?
„Dnes už nie, pretože sme matriky v digitalizovanej forme sprístupnili už aj na internete. Vzrastá počet bádateľov, ktorí sa venujú dizajnu. Máme napríklad fond Ústredia umeleckých remesiel, ktoré sa zaoberalo interiérovým riešením niektorých budov ako Bratislavský hrad, Úrad vlády či bratislavskou hlavnou stanicou so známou mozaikou. Ľudia vyhľadávajú aj informácie o dejinách verejnej správy, o histórii podnikov i súdne procesy.“
Aký máte najstarší dokument?
„Listinu z fondu rodu Kondé z Blažova z roku 1252, v ktorej bratislavský župan Roland svedčí, že Jochardus a Ondrej z Veľkých Dvorníkov sa pokonali v spore s Ivankom, služobníkom Hradu v chotári a ponechali mu časť pôdy, lúk a rybník.”
Veľkú časť písomností máte asi v maďarčine?
„Väčšina starších dokumentov je v maďarčine, nemčine a latinčine, slovenčina sa vyskytuje až neskôr.“
Ako to riešite, vedia archivári tieto jazyky?
„Musia vedieť, inak by nevedeli kvalitne vykonať svoju prácu. Požadujeme aj angličtinu, pretože žiadostí od zahraničných bádateľov prichádza dosť veľa.“
Máte aj vzácne písomnosti?
„Sú tu napríklad erbové listiny uhorskej šľachty, ktoré majú aj veľkú umeleckú hodnotu. Rovnako vzácne sú matriky, bez nich by genealógie neexistovali. Máme zbierku župných pečatidiel, bez tých by nebolo možné vyhotoviť mnohé obecné erby. Sú tu jedinečné herbáre a ďalšie unikáty.“
Snažia sa ľudia tieto písomnosti aj ukradnúť?
„Stáva sa to, aj v tejto oblasti funguje čierny trh, kde sa dajú zarobiť veľké peniaze. Dnes je to už ťažšie, máme tu kamerový systém a služba v bádateľni sleduje činnosť bádateľov. Ale áno, aj v našom archíve sa vystrihávali pečate, z matrík sa vystrihávali políčka a v aktovkách sa odnášali dokumenty. Žiaľbohu.“
Ako spisy ošetrujete?
„Najdôležitejšia je prevencia, aby dokumenty boli uložené vo vhodných priestoroch a klimatických podmienkach. Ak sú poškodené, treba ich reštaurovať, hoci nie všetko ide. Napríklad čerň na prieklepovom papieri, na ktorý písali Ľudové súdy, sa časom zosype. Preto sa najvzácnejšie a najštudovanejšie veci snažíme digitalizovať.“
Akú časť archívu už máte zdigitalizovanú?
„Nebude to ešte ani promile. Keď si zoberiete, kedy sa to rozbehlo a aká je byrokracia pri získavaní prostriedkov, tak to je ešte nadlho.“
Projekt digitalizácie kníh v SNK sprevádzal spor, či sa knihy nepoškodia pri prevoze do Nemecka, kde sa mali odkyseľovať. Ako to riešite u vás?
„Tiež sa mi zdalo zvláštne voziť dokumenty do Nemecka, mali by sme si zabezpečiť jednu komoru a robiť to vo vlastných priestoroch. My sme mali komoru v Slovenskom národnom archíve, no, žiaľ, už je nefunkčná a archívnictvo sa bude musieť poobzerať po niečom novom. Mnohé dokumenty neboli v minulosti uskladňované správne a treba ich dezinfikovať, pretože mikroorganizmy na nich žijú aj po prevoze do vhodnejších priestorov.“
Máte písomnosti z Rakúsko-Uhorska, ČSR, slovenského štátu i socialistickej ČSSR. Ktoré zriadenie malo v dokumentoch najväčší poriadok?
„Zdá sa mi, že je to stále horšie. Ale to súvisí najmä s nárastom agendy, pri dnešnom chrlení dokumentov sú problémy s ukladaním dokumentov, veľa vecí sa tlačí zbytočne a triedenie dokumentov je časovo náročné.“
Keď sa v archíve robí upratovanie, vyhadzuje sa?
„Zväčša platí, že čo do archívu príde, to už neodíde. Aj keď pri spracovaní fondov sa stáva, že narazíme na duplikáty a tie vyradíme. Sú aj prípady, keď môže dôjsť k prehodnoteniu, robili sme to nedávno napríklad pri dokumentoch Slovenskej plavby, kde sme mali obrovské množstvo osobných spisov lodníkov, kapitánov či kuchárov.
Narážate pri triedení dokumentov aj na absurdné alebo komické texty?
„Určite. Mám tu napríklad zápis z vyšetrovania Bratislavskej župy, ktorá chcela zistiť, ako sa v oblasti začal v roku 1771 šíriť syfilis. Záver znel: Podľa výpovede Michala Mülnera, lekára z Dunajskej Stredy, sa choroba prvýkrát objavila v dome Jána Kondého, človeka s modrou krvou. Veľavážený pán Ján Kondé si vydržiaval konkubínu, ktorá padla do oka aj jeho synovi. A tak sa choroba rozšírila medzi rodinou. Je pravdepodobné, že syn pána Kondého bol záletník, a tak sa choroba dostávala od domu k domu.“
Bude archivovaný aj tento rozhovor?
„V osobnom fonde riaditeľky, aj my dokumentujeme našu činnosť.“
Stále viac písomností vzniká iba na internete, ako je to s ich archivovaním?
„Dnes stále platí, že archívny dokument je vytlačený na papieri. Ale pripravuje sa legislatíva, aby sa dalo pracovať aj s elektronickými archívnymi dokumentmi. Otázka pre informatikov je, ako sa zabezpečí archivovanie elektronických dokumentov navždy. Cédečko asi nebude dobré úložisko.“
-
Sisua
- Nováčik
- Príspevky: 40
- Dátum registrácie: 18 Okt 2013, 00:50
- Predkovia z oblasti: Kat. farnosti: Lakšárska Nová Ves, Borský Mikuláš, Koválov, Hor. Trhovište, Hor. Otrokovce, Hlohovec, Pastuchov, Leopoldov, Drahovce, Lukáčovce, Drietoma, Trenčín, Veľ. Chlievany, Šišov, Brezová p. Bradlom, Oponice; ~Třebíč, ~Uh. Hradiště...
Tak vám obom ďakujem.