domovské právo

[lubos]

Pretože som v minulosti potreboval poznať obsah pojmu domovské právo (v Československej republike z vecnej a právnej stránky) uložil som jeden text v mojom archíve. Ako zdroj mám uvedené že sa jedná o príspevok z Právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe uverejnený na internetovej stránke-bohužial presný link už som nenašiel ale dúfam že tým nikoho neurazím.
Pretože toto právo bolo uplatňované aj na Slovensku, nasledujúci text uvedeného príspevku by mohol niekomu pomôcť sa orientovať. Preto ho uvádzam:
Domovské právo sa chápalo ako osobný právny pomer fyzickej osoby, respektíve len občana, k určitej obcí. Domovské právo, označované tiež ako domovská príslušnosť, vyjadrovalo relatívne trvalý osobný vzťah občana k jeho obcí; obsahom tohto vzťahu boli vzájomné práva medzi občanom a obcou. .Domovské právo bolo právnym vzťahom občana k obcí, ale nevyžadovalo skutočný, faktický pobyt osoby v obcí, ku ktorej mal domovskou príslušnosť. Domovské právo zostávalo občanovi zachovávané v zásade i potom, čo presídlil ze "svojej" domovo príslušnej obce do inej obce či mesta (pokiaľ ovšem nezískal domovské právo k novej obcí). Domovské právo je možné vidieť ako obdobu štátneho občianstva: tak ako štátne občianstvo vyjadruje relatívne trvalý právny zväzok fyzickej osoby so štátom, domovské právo predstavuje vzťah občana k obcí ako nižšej komunálnej jednotke. Inštitút domovského práva bol so štátnym občianstvom prepojený naviac v tom smere, že domovské právo k obcí na území československej republiky mohol získať iba československý štátny občan. Na druhej strane každý štátny občan mohol mať a súčasne i musel mať domovské právo k práve jednej obcí. Štátne občianstvo bolo ako vyšší zväzok predpokladom pre získanie domovského práva, cudzinec domovské právo na štátnom území Československej republiky získať nemohol. Štátny občan mohol získať domovské právo k určitej obcí predovšetkým následujúcími spôsobmi: narodením, legitimáciou, vydajom, výslovným udelením a nastúpením do verejného úradu v obcí. Dieťa narodené v manželstve získalo domovské právo podľa domovského práva svojho otca v okamžiku narodenia díeťaťa, díeťa nemanželské nasledovalo domovské právo svojej matky v okamžiku narodenia díeťaťa. Otec takého dieťaťa ho potom mohol legitimovať (legitimácia), teda to prehlásiť za zákonné - manželské. Legitimované dieťa, pokiaľ bolo nesvojprávne, získavalo domovské právo v obcí, v ktorej mal otec domovské právo v dobe legitimácie. K získaniu domovskej príslušnosti sa nevyžadovalo trvalé bydlisko v obcí na území Československá, vznikalo potom narodením alebo legitimáciou. Nadobudnutie domovského práva bolo priznávané narodením po otcovi, svadbou po manželovi, rozhodnutím obecného úradu ak žiadateľ dlhšie býval v obci.

[constance4]

Ja len pridám: tie moje domovské listy z Dolného Srnia či už z obdobia prvej republiky, prvého štátu, alebo púovojnovej republiky (najstarší 1936, najmladší 1947) majú v sebe nasledovný text:

bla bla bal menovaný nadobudol domvské právo v obci Dolné Srnie podľa (paragraf)u 7.zák.čl.XVII z roku 1871, kedže dňa 10.júna 1871 mal stále bydlisko v tejto obci a inde domovskej prísluštnosti nenabudol.

V domovskom prve sleduje menovaného v smysle paragrafu 7.zák.čl. XXII z r. 1886 jeho zákonitá manželka blabla.

Zaujímavé je že sa vlastne 3 štátne zriadenia odovolávaju na zákon eče z monarchie.

[lubos]

Ak by niekoho zaujímala krátka história domovského práva, domovského listu tu je link ktorý ponúkol google

http://www.scanzen.cz/dobove-dokumenty/ ... ovsky-list.

Zároveň tu môžu zaujať aj skeny na niektoré iné dobové doklady (používané v českých zemiach)