Syn stále hľadá zápisy gestapa

[duros]

Velmi zaujimavy clanok...ak viete odomknut pijano
http://www.sme.sk/c/7681575/syn-stale-h ... stapa.html

[david]

Syn popraveného slovenského generála stále hľadá zápisy gestapa

Ako zomreli velitelia Slovenského národného povstania, sa dodnes nepodarilo zistiť.

BRATISLAVA. „Čo hovoríte na správy, ktoré ste počuli o atentáte na Adolfa Hitlera? Aký z toho máte dojem? Spôsobilo vám to radosť,“ aj takéto otázky dostávali zajatí slovenskí generáli v berlínskej väznici.

Prepis časti výsluchov Goliana a Viesta a výpovede svedkov ich väznenia, ktoré denník SME získal z pražského Archívu bezpečnostných zložiek, sú jedným z mála autentických prameňov o posledných dňoch dôstojníkov, ktorí velili v Slovenskom národnom povstaní.

Najznámejší je príbeh Goliana a Viesta. Prvý velil SNP po jeho vypuknutí, druhý pred jeho potlačením. Po zrade ich Nemci vypátrali v Pohronskom Bukovci.

Generál Malár, veliteľ východoslovenského armádneho zboru, sa priamo do Povstania nezapojil, v rozhlase ho dokonca označil za predčasné. Keď sa potom z Bratislavy vracal do Prešova, na letisku ho zatkla nemecká posádka.

Generál Jurech padol do rúk gestapa v Bratislave. Nacisti našli dokumenty o jeho snahách, aby jeho divízia, ktorá bojovala po boku Nemcov, prešla na stranu Červenej armády.
Ťukali si morzeovkou

Klub generálov SR aj syn generála Jurecha Marcel salutovali predvčerom na pietnej spomienke na popravených generálov.

Štvrtý marec však zrejme nie je dátumom ich popravy. O smrti generálov sa dodnes nenašiel záznam. „Centrála gestapa koncom vojny takzvané živé spisy hromadne ničila,“ vysvetľuje historik Michal Schvarc z Historického ústavu SAV.

Osudy generála Jurecha sa dali celkom dobre zdokumentovať podľa svedectiev ­ najmä vďaka výpovedi Imricha Karvaša, prvého guvernéra Slovenskej národnej banky, ktorého Nemci zatkli za finančnú podporu Povstania, ale vojnu napokon prežil.

S Jurechom boli najskôr vo vyšetrovni gestapa vo viedenskom hoteli Metropol, neskôr v Brne. Podľa historika Petra Švandu sa síce zoči-voči nestretli, ale komunikovali spolu morzeovkou, keďže mali cely vedľa seba.

Začiatkom januára 1945 oboch previezli do Berlína. „Počas cesty oznámil Jurech Karvašovi po maďarsky, aby mu eskorta nerozumela, že pod ťarchou dôkazov a po mučení sa priznal k svojim plánom na prechod rýchlej divízie na sovietsku stranu v roku 1943,“ hovorí Švanda.
Zvláštni zajatci

O osude generálov po vojne vypovedal aj brniansky gestapák Kurt Leischke, ktorého popravili v Brne v apríli 1947. Viest s Golianom sa podľa neho dostali cez Banskú Bystricu, Bratislavu, Viedeň, Prahu a Berlín zrejme až do likvidačného tábora Flossenbürg.

„V Bratislave bol menší výsluch generálov, pri ktorom bol aj nemecký štátny minister pre Čechy a Moravu Karl Hermann Frank. S oboma sa odfotografoval,“ vypovedal Leischke. Neskôr v Berlíne mal na starosti výsluch Goliana, vypočúval aj Jurecha a Karvaša.

„Či boli súdení, neviem, môj osobný názor je, že s nimi mohlo byť zaobchádzané len ako s vojnovými zajatcami. Počas vyšetrovania bolo s nimi zaobchádzané čo najlepšie, keďže obaja odpovedali dobrovoľne na všetko, čo sme sa ich pýtali.“

Schvarc však hovorí, že status zvláštnych väzňov brali Nemci do úvahy len na Slovensku ­ ak vôbec. „Predpokladám, že u nás sa s nimi ešte zaobchádzalo ako so zajatými veliteľmi nepriateľskej armády. Po prevoze na ríšske územie sa však ich postavenie dramaticky zmenilo k horšiemu. V Berlíne boli vystavení hrubému psychickému nátlaku a fyzickému násiliu.“

Dosvedčuje to aj posledné Karvašovo svedectvo z berlínskej väznice Moabit. „Otec, inak statný chlap, bol vraj celkom vychudnutý, nemal predné zuby. Karvašovi vraj povedal, že jeho vec je už vyšetrená a že ho idú prepustiť domov,“ spomína Marcel Jurech. Nebola to pravda, presunuli ho do Flossenbürgu.
Päť dní pred smrťou nahí

Na rozdiel od ostatných generálov o Jurechovi máme svedectvá aj o jeho pobyte vo Flossenbürgu. Morzeovkovou komunikoval s francúzskym plukovníkom Armandom Mottetom.

„Klopali si na múr steny, ktorá ich oddeľovala, alebo cez potrubie,“ hovorí Švanda. Jurech podľa neho informoval, že v cele s ním sú ešte traja československí dôstojníci, údajne tiež generáli, a dvaja sovietski väzni, jeden z nich asi špiceľ. Mottetovi tiež oznámil, že vo vedľajšej cele sedí ďalší slovenský generál Malár. Sťažoval sa aj na surové zaobchádzanie a nedostatok jedla.

Francúzsky dôstojník zo svojej cely videl priamo na dvor, kde stáli šibenice. Jedna z posledných správ od Jurecha prišla päť dní pred popravou, keď všetkým väzňom vzali odev a nechali ich úplne nahých.

Nedostali už ani najesť. „Mottet tiež dodal, že od druhej polovice marca 1945 popravovali vo Flossenbürgu priemerne denne dvanásť až pätnásť Čechov a Slovákov, všetko účastníkov SNP,“ povedal Švanda.

Schvarc aj Švanda zdôrazňujú, že o odsúdení žiadneho z generálov a výkone trestu smrti neexistujú záznamy.

„Dodnes neviem uveriť, že pri nemeckej dôslednosti by sa nejaký záznam nedal nájsť, hovorí Jurechov 81-ročný syn, ktorý stále komunikuje s nemeckými úradmi.

Klub generálov sa dohodol vec aspoň symbolicky po 70 rokoch uzavrieť. „Plánujeme zájsť do Flossenbürgu a priniesť odtiaľ hrsť zeme. Nech spočívajú v domovine,“ povedal Marcel Jurech.
Z výsluchu generála Viesta

V pražskom Archíve bezpečnostních složek sa nachádza aj prepis berlínskych výsluchov s generálmi Golianom a Viestom. Vyšetrovanie viedol vedúci referátu komisie pre vyšetrenie okolností a príčin Slovenského národného povstania SS-Obersturmbannführer Kurt Lischka.

Prinášame vám úryvky z výsluchu generála Viesta, v ktorom (zrejme s komisárom Horbacekom, ktorý vedel po česky) rozoberajú povojnové usporiadanie Európy.

Myslíte, že v Londýne, Moskve a Washingtone ide o českú otázku? Že sa vážne starajú o českú otázku? Alebo si myslíte, že Roosevelt, Churchill a Stalin majú iné starosti?

Áno, ja viem, že majú iné starosti, ale československá mládež v nich verí. Oni majú predovšetkým na starosti znovuzriadenie Československej republiky.

To je predsa bláznivá ilúzia, nemyslíte?

Nie, tomu neverím.

Vy neveríte, že to nie je bláznivá ilúzia československej vlády v Londýne? Na základe čoho dúfate? Kde máte bod, ktorého sa držíte, naozaj veríte ako Čech alebo Slovák?

Ja verím.

Ja neverím, je to ilúzia. Myslím, že nová Československá republika bude štát so silným vplyvom Moskvy, že bude dokonca patriť k sovietskym záujmovým sféram.

Ach, áno, to som predpokladal. Že Sovieti budú mať vplyv na Európu, skutočne. Keď bude Nemecko porazené, áno.

Myslím, že v tom prípade nebude československá republika samostatnou suverénnou, ale len príveskom. To je vám ale stále milšie, byť príveskom Sovietov.

Príveskom, to by sme nechceli, naše úsilie je byť samostatným štátom.

(...)

A čo chcete podniknúť, keď národ prehlási suverénne Československo za sovietsku republiku?

Tomu neverím.

Tomu neveríte?

Nie.

(...)

Viete, že komunistická strana Slovenska a sociálne demokratická strana Slovenska sa už zjednotili. Áno, to viete, presne, pekný začiatok. Viete ako sa robia rozhodnutia ľudu, poznáte to?

Ó, áno.

Poznáte Litovčanov a Estóncov, viete ako to vyzerá vo Fínsku? Verte, že tieto metódy, ktoré sú v celej Európe, kam vkročili boľševici, verte, že priateľstvo medzi Benešom a Stalinom zostane stáť v Užhorode alebo v Košiciach.

Nie, ja neverím, že by náš národ bol pre boľševický režim.

Ale národ nemá pri tomto rozhodnutí žiadny vplyv.

Ale predsa.

Prosím.

Ale predsa.

Myslíte.

Ó, áno.

Vážne.

Vážne.

Ach, to si myslíte.

Áno, to si myslím.

Napriek tomu, čo je v pobaltských štátoch, Fínsku, Rumunsku, Bulharsku?

S týmito pobaltskými štátmi to bolo sa mi zdá úplne iné, tie boli myslím vojensky obsadené.

To bude tiež vojensky obsadené, predsa s tromi brigádami nemôžete vojensky obsadiť, potrebujete červenú armádu.

(...)

Experiment od roku 1918 k novému usporiadaniu v Európe bola podľa vašej mienky vaša republika, zostane rovnaká v Európe...

Prečo nie.

Do pekla, to je predsa to najnovšie, preto vypukla vojna.

Ó nie. Nie preto.

(...)

A to máme znovu utvoriť to isté ako v roku 1918, to chceme znova aby sedem a pol milióna Čechov a dva a pol milióna Slovákov chcelo pokiaľ ide o svet rozhodovať rozpory a kontinenty a aféry o ktoré dnes ide, chcú svetu predložiť opäť Československú republiku, to je podobné čo som hovoril - brucho sveta, či ako sa to volá, brucho sveta, nie? Dúfajú vo svojich ilúziách, že sedem a pol milióna Čechov a dva a pol milióna Slovákov chcú späť rok 1918. Preto sa premenil svet v trosky, preto vznikol boj, preto ide o svetové rozhodnutia a sedem a pol milióna Čechov chce opäť obnoviť rok 1918...

... Snáď je to naša ilúzia... Uvidíme.

S odporom hovoril o Hitlerovi aj o boľševikoch

Nemal ešte ani desať rokov, keď ho mama poslala do lesoparku v Trenčíne. „Daj to, čo máš v taške, pani Golianovej.“ MARCEL JURECH, syn generála Štefana Jurecha, niesol v batohu poznámky k chystanému Povstaniu.

Rozumeli ste vtedy, o čo ide?

„Nie. Až s odstupom času som zistil, čo som to vlastne prenášal. Pôvodne sa mala s pani Golianovou stretávať mama, ale už vtedy nás sledovali, bolo by to riskantné. Dieťa bolo nenápadnejšie.“

Vášho otca zatklo gestapo na začiatku septembra 1944 v Bratislave. Vy ste vtedy bývali s mamou a bratom v Trenčíne. Ako ste sa o tom dozvedeli?

„Mama nás najskôr chcela pred touto informáciou uchrániť, sama asi presne nevedela, čo sa deje. Potom však prišli domové prehliadky. Asi trikrát k nám vtrhlo gestapo spolu s príslušníkmi Hlinkovej gardy a otočili hore nohami celý byt. Najhoršie s nami zaobchádzali gardisti. Po poslednej prehliadke nám mama povedala – vášho otca internovali. Prečo a začo, to sme s bratom nechápali.“

Rodinu potom nechali na pokoji?

„Kdeže. Po Vianociach gestapo zavrelo aj mamu. Brat bol vtedy vážne chorý, takže sa dostal do nemocnice, no a ja som zostal prakticky na ulici. Náš dom zabral nemecký veliteľ. Musel som mu čistiť čižmy, nechal ma prespávať v pivnici. Bez jedla, samozrejme. Najhoršie bolo, že mi nechcel pomôcť ani nik zo susedov. Báli sa, že by ich za to prenasledovali gardisti.“

Mali ste ešte nejaký kontakt s otcom?

„Pred Vianocami 1944 nám prišiel od neho list. Bolo z neho cítiť, že je na rozlúčku.“

Robili vám po vojne problémy kvôli otcovi?

„Začalo sa to tým, že komunisti vzali mame penziu po otcovi. Ona sa po slovensky nevedela dobre vyjadrovať, keďže bola Rakúšanka, a tak jej ktosi poradil, aby zašla za Husákom, že on vie perfektne po nemecky. Napokon nám vtedy naozaj pomohol.“

Vás neskôr z armády vyhodili ako nespoľahlivého dôstojníka.

„Pripisujem to viacerým faktorom, ale najmä tomu, že som odmietol spoluprácu s vojenskou kontrarozviedkou, povedal som im, že podpis dostanú len cez moju mŕtvolu. A neskôr som emigroval.“

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, aký by bol osud vášho otca, keby vojnu prežil?

„Áno, aj som sa o tom často rozprával s rôznymi ľuďmi. Niektorí vraveli ­ bol z maloroľníckej rodiny, mal sociálne cítenie, možno by nedopadol ako iní hrdinovia, ktorých zomleli 50. roky. Ja neviem. Pamätám si, že o boľševikoch hovoril s odporom rovnako ako o Hitlerovi.“

Milan Čupka