Upálenie lubietovčanov potvrdené
Napísané: 29 Mar 2015, 16:36
http://www.kskls.sk/domain/b5/files/ele ... zvolen.pdf
V knižke "Dejiny Dobronivskej evanj. cirkve, Ružomberok 1898"
tamojší ev a.v. farár (a neskorší zvolenský senior) Ján Slávik v kapitole o šírení reformácie vo zvolenskej stolici napísal:
"Neprekazil tomu ani zastrašujúci príklad
upálenia ľubietovského učiteľa Gregoriho a farára Filipa
Nikolaiho, ktorých, ako sa tvrdí, Zápolyovi komissári pre
evanjelickú vieru za živa upálili ; prvého vo Zvolene na
námestí pri Trojici dňa 22. augusta a druhého dňa 24.
augusta 1527. medzi dobronivským zámkom a Dobronivou. 4)"
"4) Dľa iných posledného dňa 3. febr. 1528., Borbis: Die ev. luth. Kirche,
str. 10. menuje farára Gregorim a učiteľa Nikolajom. - V ľubietovskej
matrike od r. 1654. na str. 9 - 11. je dosť obšírne opísaný dej chytenia
a upálenia oboch, ale patrne je to len odpis zo staršieho zápisu a podania. -
Ako mi je známo, pán archivár Križko v bohatom kremnickom a b-bystrickom
m(estskom) archíve marne hľadal nejaký súčasný zápis tejto udalosti, následkom čoho
pochybuje o jej pravdivosti."
A rovnakú historku spomína aj neskorej vo svojej knižke "Dejiny Zvolenského evanjelického a.v. bratstva a seniorátu, B.Štiavnica, 1921":
"Hneď pri počiatku šírenia sa reformácie u nás pôsobením
rímskokatolíckych biskupov a zvlášte arcibiskupa ostrihomského
Ladislava Szalkána alebo Szalkaya vynesené boly ukrutné krajinské
zákony z r. 1523. zák. čl. 54. a z r. 1525. zák. čl. 4. proti luteránom.
Tamten prikazoval, aby kráľovské veličenstvo čo katolícke
knieža všetkých luteránov, ich priaznivcov a samej tej strany prívržencov
ako verejných bludárov a nepriateľov najsvätejšej panny
Márie, ráčilo trestať ztratou hrdla a majetku; a tento kázal: všetci
luteráni nech sú z ríše vykorenení; a kdekoľvek sa vyskytnú, nech
sú nielen cirkevnými, ale i svetskými, osobami chytaní a pálení.
Kráľ a snem privolili k vyneseniu tých zákonov preto, aby rimský
pápež neodtiahol od Uhorska svojej pomoci v boji proti Turkom.
Niektorí horlivci na základe tých zákonov začali prenasledovať
evanjelikov. Zo svetských vynikol v tom palatin krajiny Štefan
Verbôczy, jedon z najzúrivejších nepriateľov reformácie, od roku
1519. pán dobronivského zámku, ktorý už roku 1521. žiadal kráľa
Ludvika II. o to, aby zachránil krajinu „pred ukrutným morom
luteránstva," sám mnohých zo sveta zniesť a ich majetky zhabať
dal rozkazom zo dňa 13. apr. 1526. v B. Bystrici písomne vydaným;
baníkom banských miest naložil, aby pod prísahou odriekli
sa luteránskeho kacírskeho učenia a osem nasledovníkov Lutherových
na svojich majetkoch za živa dal upáliť.
Následkom tých zákonov bol i ľubietovský farár Filip Nikolai a rektor Gregori
Zápoľovými komissármi Michalom Czoborom, Štefanom Magaczom
a Kašparom Ratkaym roku 1527. za živa upálený, rektor — ako
bolo spomenuté — vo Zvolene na rinku dňa 22. a farár pod
dobronivským zámčokom dňa 24. augusta."
Ja som teraz v knižke "Catalogus manuscriptorum bibliothecae nationalis Hungariae Szechenyiano-regnicolaris, Sopronii, 1815" na strane 417 našiel nasledovný zápis:
"Historia de Ministro Ecclesiae Libethensis, et Scholae Rectore Loci eiusdem martyribus, quorum uterque crematus est,
hic quidem Veterosolii ad Statuam infamem publice, ille vero inter Castellum, et Oppidum Dobrona A.C. 1522,
ex matricula Ecclesiae Libethensis exscripta".
Dokument s týmto názvom sa nachádzal medzi ostatnými dokumentmi z roku 1527.
To znamená že:
-ev a.v. farár a učitel z Lubietovej boli upálení,
-ale nie v roku 1527, ale už 1522.
-V roku 1527 údaje o ich upálení odpísali z lubietovskej matriky
-takže sa domnievam že popis v lubietovskej matrike z r.1654 je kópiou tohto odpisu z roku 1527.
V knižke "Dejiny Dobronivskej evanj. cirkve, Ružomberok 1898"
tamojší ev a.v. farár (a neskorší zvolenský senior) Ján Slávik v kapitole o šírení reformácie vo zvolenskej stolici napísal:
"Neprekazil tomu ani zastrašujúci príklad
upálenia ľubietovského učiteľa Gregoriho a farára Filipa
Nikolaiho, ktorých, ako sa tvrdí, Zápolyovi komissári pre
evanjelickú vieru za živa upálili ; prvého vo Zvolene na
námestí pri Trojici dňa 22. augusta a druhého dňa 24.
augusta 1527. medzi dobronivským zámkom a Dobronivou. 4)"
"4) Dľa iných posledného dňa 3. febr. 1528., Borbis: Die ev. luth. Kirche,
str. 10. menuje farára Gregorim a učiteľa Nikolajom. - V ľubietovskej
matrike od r. 1654. na str. 9 - 11. je dosť obšírne opísaný dej chytenia
a upálenia oboch, ale patrne je to len odpis zo staršieho zápisu a podania. -
Ako mi je známo, pán archivár Križko v bohatom kremnickom a b-bystrickom
m(estskom) archíve marne hľadal nejaký súčasný zápis tejto udalosti, následkom čoho
pochybuje o jej pravdivosti."
A rovnakú historku spomína aj neskorej vo svojej knižke "Dejiny Zvolenského evanjelického a.v. bratstva a seniorátu, B.Štiavnica, 1921":
"Hneď pri počiatku šírenia sa reformácie u nás pôsobením
rímskokatolíckych biskupov a zvlášte arcibiskupa ostrihomského
Ladislava Szalkána alebo Szalkaya vynesené boly ukrutné krajinské
zákony z r. 1523. zák. čl. 54. a z r. 1525. zák. čl. 4. proti luteránom.
Tamten prikazoval, aby kráľovské veličenstvo čo katolícke
knieža všetkých luteránov, ich priaznivcov a samej tej strany prívržencov
ako verejných bludárov a nepriateľov najsvätejšej panny
Márie, ráčilo trestať ztratou hrdla a majetku; a tento kázal: všetci
luteráni nech sú z ríše vykorenení; a kdekoľvek sa vyskytnú, nech
sú nielen cirkevnými, ale i svetskými, osobami chytaní a pálení.
Kráľ a snem privolili k vyneseniu tých zákonov preto, aby rimský
pápež neodtiahol od Uhorska svojej pomoci v boji proti Turkom.
Niektorí horlivci na základe tých zákonov začali prenasledovať
evanjelikov. Zo svetských vynikol v tom palatin krajiny Štefan
Verbôczy, jedon z najzúrivejších nepriateľov reformácie, od roku
1519. pán dobronivského zámku, ktorý už roku 1521. žiadal kráľa
Ludvika II. o to, aby zachránil krajinu „pred ukrutným morom
luteránstva," sám mnohých zo sveta zniesť a ich majetky zhabať
dal rozkazom zo dňa 13. apr. 1526. v B. Bystrici písomne vydaným;
baníkom banských miest naložil, aby pod prísahou odriekli
sa luteránskeho kacírskeho učenia a osem nasledovníkov Lutherových
na svojich majetkoch za živa dal upáliť.
Následkom tých zákonov bol i ľubietovský farár Filip Nikolai a rektor Gregori
Zápoľovými komissármi Michalom Czoborom, Štefanom Magaczom
a Kašparom Ratkaym roku 1527. za živa upálený, rektor — ako
bolo spomenuté — vo Zvolene na rinku dňa 22. a farár pod
dobronivským zámčokom dňa 24. augusta."
Ja som teraz v knižke "Catalogus manuscriptorum bibliothecae nationalis Hungariae Szechenyiano-regnicolaris, Sopronii, 1815" na strane 417 našiel nasledovný zápis:
"Historia de Ministro Ecclesiae Libethensis, et Scholae Rectore Loci eiusdem martyribus, quorum uterque crematus est,
hic quidem Veterosolii ad Statuam infamem publice, ille vero inter Castellum, et Oppidum Dobrona A.C. 1522,
ex matricula Ecclesiae Libethensis exscripta".
Dokument s týmto názvom sa nachádzal medzi ostatnými dokumentmi z roku 1527.
To znamená že:
-ev a.v. farár a učitel z Lubietovej boli upálení,
-ale nie v roku 1527, ale už 1522.
-V roku 1527 údaje o ich upálení odpísali z lubietovskej matriky
-takže sa domnievam že popis v lubietovskej matrike z r.1654 je kópiou tohto odpisu z roku 1527.