Dobrý deň, v sobášnej matrike je dňa 11. 1. 1869 zapísaný sobáš Pavla syna Pavla Kalmára, želiara
https://familysearch.org/ark:/61903/3:1 ... cc=1554443
pri jeho narodení dňa 6. 12. 1841 je jeho otec Pavel Kalmár zapísaný ako šľachtic, želiar
https://familysearch.org/ark:/61903/3:1 ... cc=1554443
a pri sobášnom zápise jeho rodičov zo dňa 6. 2. 1838 je jeho otec Pavel zapísaný ako šľachtic
https://familysearch.org/ark:/61903/3:1 ... cc=1554443
podobne aj pri jeho narodení 20. 1. 1815 je otec Martin Kalmár šľachtic
https://familysearch.org/ark:/61903/3:1 ... cc=1554443
Ako si je možné vysvetliť prechod od šľachtica Martina Kalmára, k jeho synovi Pavlovi Kalmárovi, zapísanému ako šľachtic a želiar až k jeho vnukovi Pavlovi, ktorý už bol zapísaný ako želiar?
šľachtic alebo želiar - vyriešené
- duros
- Administrátor
- Príspevky: 4961
- Dátum registrácie: 11 Sep 2012, 14:52
- Predkovia z oblasti: Snopek, Varényi - farnosti Malá Hradná, Dubodiel, Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Trenčianska Turná, Dubnica, Jacovce
- Kontaktovať používateľa:
Šľachtic je status, inquilinus je vyjadrením majetku, na ktorom hospodáril. Uznávam, že je to neštandardný zápis, ale je to jediné vysvetlenie. Proste chudobný zeman.
-
- Veterán
- Príspevky: 476
- Dátum registrácie: 11 Apr 2014, 20:01
- Predkovia z oblasti: Nitrianský Hrádok, Bánov - Rosival, Necpaly - Justh, Bratislava a Záhorie - Klempa
Ešte na doplnenie k tomu čo napísal Duros.
Je treba si uvedomiť aj to, že tie zápisy sú z rôznych čias, v roku 1848 bolo zrušené poddanstvo, šľachtictvo ešte nie, ale istý postup k "občianskej" spoločnosti bol zrejmý. Veľa záležalo aj od zapisovateľa. Takže si trúfnem povedať, že zo zápisov je často vidno, či sa jedná naozaj o miestneho najväčšieho zemepána, alebo len o jedného z mnohých miestnych zemanov, taktiež napríklad v mestských matrikách sa v titulatúre nejako matrikári nepredháňali. Stačilo aby miestny farár mal trochu inakší názor na vrchnosť, šľachticov a zemanov a odzrkadlilo sa to v zápisoch.
Samozrejme sú rôzne výnimky a danom prípade plne podčiarkujem to o nemajetnom zemanovi.
Je treba si uvedomiť aj to, že tie zápisy sú z rôznych čias, v roku 1848 bolo zrušené poddanstvo, šľachtictvo ešte nie, ale istý postup k "občianskej" spoločnosti bol zrejmý. Veľa záležalo aj od zapisovateľa. Takže si trúfnem povedať, že zo zápisov je často vidno, či sa jedná naozaj o miestneho najväčšieho zemepána, alebo len o jedného z mnohých miestnych zemanov, taktiež napríklad v mestských matrikách sa v titulatúre nejako matrikári nepredháňali. Stačilo aby miestny farár mal trochu inakší názor na vrchnosť, šľachticov a zemanov a odzrkadlilo sa to v zápisoch.
Samozrejme sú rôzne výnimky a danom prípade plne podčiarkujem to o nemajetnom zemanovi.
Ďakujem za doplnenie. Podľa dikálnych súpisov boli Kalmárovci armalisti a v 18. storočí žili hlavne v Hornej Strehovej, takže časom sa mohli priženiť aj do okolitých dedín.
Ako to vnímali samotní zemania? Aj keď nemajetní, určite boli "hrdí" na svoj pôvod a dávali to patrične najavo, alebo v tomto období končiaceho 19. storočia už bola spoločnosť niekde inde ako v predchádzajúcich storočiach a hrdiť sa zemianskym titulom napriek tomu, že mnoho roľníkov malo väčší majetok než oni, bolo skôr na ich výsmech?
Ako to vnímali samotní zemania? Aj keď nemajetní, určite boli "hrdí" na svoj pôvod a dávali to patrične najavo, alebo v tomto období končiaceho 19. storočia už bola spoločnosť niekde inde ako v predchádzajúcich storočiach a hrdiť sa zemianskym titulom napriek tomu, že mnoho roľníkov malo väčší majetok než oni, bolo skôr na ich výsmech?
-
- Veterán
- Príspevky: 476
- Dátum registrácie: 11 Apr 2014, 20:01
- Predkovia z oblasti: Nitrianský Hrádok, Bánov - Rosival, Necpaly - Justh, Bratislava a Záhorie - Klempa
Veľmi zaujímavé otázky, ktoré sa čiastočne riešili aj v slovenskej literatúre konca 19. a začiatku 20. storočia. Napr. Hviezdoslav - Ežo a Gábor Vlkolinský (aspoň teda tak som sa učil, čítať som to nečítal). Ale myslím, že koľko ľudí toľko chutí a určite boli aj zemania, čo si z titulu nič nerobili. Ale myslím že väčšinou nejaká hrdosť, alebo vedomie, že niekedy patrili keď už nie k privilegovanej, tak aspoň slobodnej vrstve obyvateľstva v nich zostala. V niektorých zemianskych obciach je to cítiť doteraz. Toto je ale len veľmi ťažké vyčítať zo zápisu, keďže ten vykonával niekto, kto nemusel nutne poznať a rešpektovať všetky nuansy sociálneho rozloženia obce.nordo napísal:Ako to vnímali samotní zemania? Aj keď nemajetní, určite boli "hrdí" na svoj pôvod a dávali to patrične najavo, alebo v tomto období končiaceho 19. storočia už bola spoločnosť niekde inde ako v predchádzajúcich storočiach a hrdiť sa zemianskym titulom napriek tomu, že mnoho roľníkov malo väčší majetok než oni, bolo skôr na ich výsmech?
Na druhej strane nebolo celkom zriedkavé povedzme na sklonku monarchie, že v kolonke poznámky je zápis, že správny titul a meno matky, resp. otca je taký a taký. Dokonca v povojnovom Maďarsku sú časté mohutné doplnenia v štátnych matrikách pri zápisoch z krátkeho obdobia komunistického režimu Bélu Kúna (Maďarská republika rád), kde dodatočne si hlavne vyššia šľachta doplňovala svoje tituly.
Laco