Stručný etymologický slovník slovenčiny

Používateľov profilový obrázok
duros
Administrátor
Administrátor
Príspevky: 4920
Dátum registrácie: 11 Sep 2012, 14:52
Predkovia z oblasti: Snopek, Varényi - farnosti Malá Hradná, Dubodiel, Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Trenčianska Turná, Dubnica, Jacovce
Kontaktovať používateľa:

Vo vydavatelstve VEDA bol dotlaceny "Strucny etymologicky slovnik slovenciny" od autora Lubora Kralika. Zakupil som ho pre nas, takze ak by niekto potreboval niektore heslo (ak sa bude v slovniku nachadzat), kludne ma kontaktujte.
vrsklr
Príspevky: 17
Dátum registrácie: 16 Mar 2015, 22:00

Ahoj,

potrebovala by som pomoc s priezviskom Kašnik.

Vdaka,

Klara
mimili
Aktívny člen
Aktívny člen
Príspevky: 100
Dátum registrácie: 19 Okt 2015, 23:11
Predkovia z oblasti: Gemer, Liptov, Dolná Nitra

Môže ísť o pôvod priezviska v ukrajinskom resp. ruskom jazyku, kde "КАШНИК" je hrniec, v ktorom sa varila kaša / hrniec na kašu, ale aj v bulharskom jazyku slovo "КАШНИК" je druh zemiakovo - múčneho jedla viď. napr. http://recepti.gotvach.bg/r-18771-%D0%9 ... 0%B8%D0%BA. Aby som to ešte doplnila, kašník je tiež "kašový" mlynček / stroj na lúpanie a drvenie obilnín, za účelom prípravy kaše (napr. v kašníku sa lúpala a drvila pohanka, ako surovina na pohankovú kašu).
vrsklr
Príspevky: 17
Dátum registrácie: 16 Mar 2015, 22:00

Dakujem, potvrdili ste mi popis, ktory som medzitym nasla v publikacii Balleková, Katarína a Smatana, Miloslav. Zo studnice rodnej reči *2. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 2014. ISBN 978-80-224-1359-6 :

Medzi priezviskami utvorenými z názvov zamestnania je dosť takých, ktoré sú súčasnému človeku nepriezračné, nejasné, pretože pomenúvali vykonávateľa takej činnosti, ktorá sa v súčasnosti po domácky ani remeselne nevykonáva alebo sa vykonáva iba pri priemyselnej výrobe. Napríklad proso bolo treba zbaviť šupky, aby z neho vzniklo pšeno, kaša vhodná na jedenie, ktorá sa varila, parila, používala aj na plnenie jaterníc a pod. Ovos bolo treba najprv zbaviť šupky, aby ho bolo možné mlieť na múku. Z jačmenných zŕn sa takýmto spôsobom pri výrobe krúp aj otĺkli konce. Robilo sa to piestami alebo tĺkmi v stupách alebo v mlyncoch, ktoré sa nazývali kašníkmi, činnosť sa nazývala opichovanie a vykonávateľ tejto činnosti opicháč. Opichovaním, opichaním prosa vzniklo pšeno, opichaním jačmeňa krúpy. Poznáme aj staré príslovie: Kde je mnoho opicháčov, tam je málo pšena.

Bola by som zvedava, ak niekto mate pristup k etymologickemu slovniku, ci je tam toto slovo uvedene?
mimili
Aktívny člen
Aktívny člen
Príspevky: 100
Dátum registrácie: 19 Okt 2015, 23:11
Predkovia z oblasti: Gemer, Liptov, Dolná Nitra

vrsklr napísal: 01 Aug 2018, 12:30 Bola by som zvedava, ak niekto mate pristup k etymologickemu slovniku, ci je tam toto slovo uvedene?
V stručnom slovníku, ktorý vyššie uvádza duros, archaizmy nie sú, ale základ slova, z ktorého je to celé odvodené t.j. kaša tam nájdete. Navyše je evidentné, že to slovo prechádza naprieč slovanskými jazykmi ...už tu myslím niekto raz zavesil link na etymologický slovník slovanských jazykov.
Napísať odpoveď