František Fičura z Dechtíc

[Sevillana]

Dobrý deň všetkým, dostal sa mi do ruky rodinný dokument a pokúšam sa pospájať nitky mojej rodiny.
Ak by niekomu hovorilo niečo meno František Fičura z Dechtíc, budem rada ak sa mi ozve.
František v roku 1559 za verejné služby prostredníctvom cisárskeho náčelníka Kryštofa Országa od rakúskeho cisára Ferdinanda I. bol povýšený do zemanského stavu a obdržal veľké pozemky a budovy v cene niekoľko miliónov. Tu začal príbeh mojej rodiny a grófa Erdodyho, ktorý sa zmocnil toho čo mu nikdy nepatrilo.
Neviem či sa mi podarí poskladať celý proces a všetky tie životy. Verím, že hlavnú cestu áno.

[Anna Theresia]

Dobrý deň.
Hľadáte informácie v dobe pred vedením matrík, resp. ich zachovaním ( tie dechtické začínajú až r. 1657 ) , bude pravdepodobne ťažké dopátrať sa k nejakým pre vás relevantným údajom. 
Neuvádzate, či je Vám známe, čím by sa mal / mohol zaoberať František Fičura pred povýšením do zemianskeho stavu ( aké verejné služby ) , či rodina aj po r. 1559 ostala bývať v Dechticiach, alebo sa presťahovala, prípadne kam.  Viem, dostupné informácie z takéhoto obdobia sú väčšinou len kusé - skôr vo forme listov, zoznamov, rôznych evidencií a pod.   
Nespomínate v téme ani to, či máte tohto príslušníka Vášho rodu už pospájaného s Vašimi priamymi predkami...  príp. do akých rokov do minulosti a oblastí ste sa dopátrali.
Prvou z možností ako Vás aspoň nasmerovať v ďalšom bádaní, ktorá mi napadla, by bolo pátranie v prácach, resp. dielach nedávno zosnulého univ. prof. PhDr. Jozefa Šimončiča, Csc. , rodáka a veľkého znalca histórie obce Dechtice.
Neviem, či by mohli byť nasledovné údaje pre Vás prínosné:
V mne dostupných knihách p. profesora som našla len zmienku o trnavskom obchodníkovi M. Fičurovi, ktorý predával víno od Dechtičanov a dovážal do Trnavy, resp. ho vyberal vo forme desiatka v r. 1701, rovnako ako neskôr aj  vdova po Adamovi Fičurovi v r. 1741 v Evidencii vína dovezeného do Trnavy z Dechtíc z r. 1695 - 1752.
V súpisoch desiatkového vína pre arcibiskupa v TT v Dechticiach v r. 1549 - 1554 a v súpise desiatkového obilia pre arcibiskupa v TT v Dechticiach z r. 1558 sa meno Fičura nenachádza. Dokazuje to snáď len tú skutočnosť, že František sa veľmi pravdepodobne nezaoberal roľníctvom ani vinohradníctvom. 

[Rosina]

Dobrý deň, aj ja patram po rode Ficurovcov. Jedna vetva z rodu Ficurovcov žila v Kerestúre, dnes Križovany nad Dudváhom. V roku 1817 sa narodila Helena Ficsurova pochádzala zo šľachtického farkašínskeho rodu - nobilis Farkashida v keresturskej farnosti. Pri pátraní po jej predkoch som sa dostala až k Jánovi Ficsurovi, ktorý sa v roku 1783 priženil do Kerestura, no keďže sa vtedy mena rodičov do matriky sobášených nepísali, viac sa mi vypátrať nepodarilo. Veľmi rada by som sa o tejto rodine, ktorá mala dlhé generácie problémy s Erdodyovcami, dozvedela.

[Tommy]

Môžete čitateľom priblížiť o jake problémy s Erdody sa jednalo?
Ďakujem

[Rosina]

Rod Ficsurovcov bol okradnutý Erdodyovcami o majetky (zámok v Hlohovci a panstvo v Dechticiach) co jej právom patrili. Dostali ho pri povýšení do zemianskeho stavu, kam ich povysil cisár za služby v počas bojov. Keď sa konečne na súde domohli svojho prava (a trvalo to skoro 300 rokov) vždy ten co sa hlásil o majetok bol zabitý, otraveny.... Myslim že tam bola aj nejaka spojitosť so sintavskym hradom

[Sevillana]

Áno, rada priblížim ten príbeh, ktorý sa mi dostal do rúk. Som len na začiatku. Snažím sa teraz od prababičky napojiť na tento príbeh. Napíšem Vám o ňom v skratke a následne hneď ako sa mi bude dať pridám dokument, ktorý podrobne opisuje tento príbeh.
V roku 1559 František Fičura z Dechtíc od rakúskeho cisára Ferdinada I. bol povýšený do vzťahu zemianskeho a obdržal darom veľké pozemky a budovy v obvode Chetlnickom na Slovensku v cene niekoľko miliónov. Mal dvoch synov Juraja Blažeja, ktorí sa stali jeho dedičmi. Blažej zomrel ako generál v poli pri obiehaní Viedne Turkami. Juraj mal syna Pavla. Obaja padli do zajatia Turkov a boli odvlečení na Balkán. Po 13 rokoch sa vrátil už len Pavol. Bohužiaľ jeho dedičstvo bolo rozobrané cudzími ľuďmi. Jeho biedne prostriedky nestačili k dosiahnutiu svojho práva. Po 6 rokoch bolo nariadené, že každý vlastník musí preukázať k pozemkom dokumenty. Fičúrovko majektu sa zmocnil gróf Erdody a ani 40 rokov vedený proces nevymohol právo pre rodinu FIčúrovcov. Dokuemnty viedenského archívu jasne dokazujú akými prostriedkami Erdody pracoval k okradnutiu Fičúrovcov. Michal Fičúr, potomok Pavla znovu zahájil proces v Nitre, ktorý vyhral. Bezprostredne po po rozsudku zomrel a nenašiel sa nikto, kto by exekučne uplatnil nárok Fičúrovcom. Po rokoch nasledovali procesy a z listín bolo zistené, ze advokát Dr. Neustodler za 24 dukátov získal farára v Plaveckom Svetom Mikuláši k vymazaniu matričných záznamov rodiny Fičurových z roku 1600. Neskôr Erdody ponúkol Fičúrovcom 30000 zlatych ako odstupne. Ponuka bola odmietnuta. V roku 1812, poziadali Ficurovci cisara Frantiska o nove setrenie. Styria dvorni agenti, kotri mali vysetrit cely pripad skoncili v Hlohovci na zamku u grofa Erdodyho. Kde boli uplateni dobrym jedlom a pijatikou a este k tomu im aj ukradli vsetky listiny. V roku 1818 Ficurovci znovu podali zalobu. Tento proces trval do roku 1836 s nepriaznivym rozsudkom. V roku 1847 Alzbeta Ficurova (mala by to byt prababicka mojej prababicky) ozivuje tento proces. Vymohla si pristup k Ferdinandovi III. Ten vydava rozkaz vysetrit cely pripad, Konci to tak, ze Alzbetka ma v rukach nariadenie s pravom vyhnat zo svojho majetku grofa Erdodyho.
Alzbetka odisla do Chtelnice, ale od vtedy ju nikto uz nikdy nevidel. Po rokoch komornik priznal, ze bola otravena a hodena do zamockej zumpy. Dalsia sprava je z roku 1868, kde Jan Ficur nadobudol znovu vlastnicke pravo. Jeho mrtvola bola najdena v keresturskej medzi. Dalsie nikty sa objavuju v roku 1906, kedy sa ponukol advokat Dr. Gabor Litay za 50% odmeny pomoze Ficurovcom k pravu. Zistoval rodokmen Ficurovcov s opisom dekretu Ferdinanda III. Naposledy bol videny v spolocnosti grofa Palfyho, ale zmizol. Dalsie ozivenie pripadu je v roku 1920 Vladimirom Orshaghom,ktory sa do rodiny Ficurovcov prizenil. Zistil , ze v rokoch 1692 az 1751boli v matrikach falsovane data rodiny Ficurovcov, ktorej rodnou obcom boli Dechtice. Machynacie boli prevedene po zmiznuti advokata Litaya. Podla svedeckych vypovedi zdedil Lopasovsky spravca fary byvaly dekan Ferdinand Šándorfy, ze strata matricnych údajov spada do uradovania farafa Dr. Ochabu. Bola zistena strata cennych a dolezitych dokumentov, zvlaste cisarskeho dekretu ulozeneho v nitrianskom archive. Pravo rodiny Ficurovcov bolo uznane a potvrdene niekolkymi cisarmi.


Zhrnula som Vam kratku historiu z dokumentu mojej rodiny. Pamatam si ako dieta, ze som videla original dokumentu podpisany vtedajsim prezidentom Eudardom Benesom. Momentalne disponujem len kopiou
Som len na zaciatku tohoto pribehu ... neviem ci sa mi ho podari pospajat vsetky alebo len dake nitky tohoto pribehu ... dakujem za Vase postrehy.
PS: Rosina, keď si čítam vaše riadky, tak máme spoločné korene. Ozvem sa Vám.

[duros]

..... Po rokoch nasledovali procesy a z listín bolo zistené, ze advokát Dr. Neustodler za 24 dukátov získal farára v Plaveckom Svetom Mikuláši k vymazaniu matričných záznamov rodiny Fičurových z roku 1600.

Toto je dosť divoké. Jednak Chtelnica mala oddávna svoju farnosť, takže čo s tým má farár z Plaveckého Mikuláša, ktorý je cez niekoľko farností vzdialený od Chtelnickej farnosti. Druhak zamazanie záznamov si viem predstaviť dnes, ale v minulosti, bez toho, aby to bolo viditeľné, sa mi zdá pritiahnuté za vlasy. No a do tretice, matriky sa mali viesť už pred r. 1695, odkedy sú zachované matriky Chtelnice, no ten rok 1600 mi príde dosť podivný.

.... Dalsie ozivenie pripadu je v roku 1920 Vladimirom Orshaghom,ktory sa do rodiny Ficurovcov prizenil. Zistil , ze v rokoch 1692 az 1751boli v matrikach falsovane data rodiny Ficurovcov, ktorej rodnou obcom boli Dechtice. .....

Zbežne som prezrel matriku pokrstených prvých 15 rokov a nie je tam žiaden náznak falšovania. Zápisy idú chronologicky po sebe, tam, kde je písmo iné, netýka sa Fičurovcov.

[Sevillana]

Opísala som príbeh, ktorý je súčasťou rodinného dokumentu. Som na začiatku pátrania. Všetko je možné a zároveň nie tak ako teraz i vtedy.
Ospravedlňujem sa, dokument sa usporiadal od konca. Originál dokumentu s podpismi je momentálne uložený v súkromnej zbierke.

[Anna Theresia]

Dobrý deň.
Rada by som pridala ešte niekoľko poznámok k vyššie uvedenému textu pre čiastočné doplnenie, resp. možno objasnenie.

Prvé osmanské ( turecké) obliehanie Viedne bolo súčasťou výpravy sultána Sulejmana I. Nádherného v r. 1529, relatívne krátko po bitke pri Moháči. Druhé obliehanie, známejšie, sa skončilo víťaznou bitkou poľsko - rakúsko - nemeckých armád pri Viedni 11. a 12. 09. 1683 pod vedením poľského kráľa Jána III. Sobieskeho.
V r. 1847 vládol na našom území uhorský kráľ a rakúsky cisár, ktorého poznáme pod menom Ferdinand V. Dobrotivý.

Matriky obce Dechtice z rokov 1695 - 1751 naozaj chýbajú... Podľa mojich informácií sa nenachádzajú ani v ŠA BA a ani v ŠA v Trnave. 
V diele kolektívu autorov " Dechtice - K dejinám R. Kat. farnosti "  ( zostavil prof. J. Šimončič ) sa v stati  " 1782: Kánonická vizitácia " uvádza, že do farskej knižnice patrili aj matriky a to v troch zväzkoch. Prvý zväzok asi od r. 1667 do r. 1729, druhý od r. 1729 do r. 1750 a tretí od r. 1751 - tento posledný už je zachovaný a tiež sprístupnený na FS.
Dr. Ján Ochaba spravoval dechtickú farnosť v r. 1901 až 1913. Za jeho pôsobenia sa kánonická vizitácia konala v r. 1912. Vtedy sú zaznamenané informácie o matričných knihách takto : Matriky pokrstených sú od r. 1673, sobášených od r. 1657, zomrelých taktiež od r. 1657. Žiaľ, ďalej sa nešpecifikuje, či sú všetky záznamy kontinuálne / kompletne zachované ...
Zachytila som tiež informáciu, že časť týchto kníh údajne zhorela pri jednom z požiarov v Dechticiach, keď bola ohňom zasiahnutá aj fara. 

Ešte posledná poznámka - v zápise kánonickej vizitácie, ktorú vykonal v r. 1560 Michal Zeghedin, je uvedené meno zemepána Dechtíc, ktorým je Krištof Orság ( toto meno sa nachádza vo Vami pridanom dokumente ) ;  potom neskôr, vo vizitácii z r. 1634 a ďalších sa už spomínajú ako patróni a  donátori kostola  Erdodyovci.

[duros]

...
Matriky obce Dechtice z rokov 1695 - 1751 naozaj chýbajú... Podľa mojich informácií sa nenachádzajú ani v ŠA BA a ani v ŠA v Trnave. 
...

Heh, ja som pozeral matriky Chtelnice, ktorou som sa nechal pomýliť z textu.