Zaujímavé mená pre deti

[iobagion]

Dobrý deň,
aby som mala zmenu, prešla som pracovať na západnu rodinnej vetve. A zas sa stretávam so zaujímavými menami pre narodené deti. S niečim takým som sa na východe teda nestretla, tu dávali rodičia svojim deťom mená ako Ján, Andrej Michal Jozef, Anna, Mária snáď nejaká Barbora, Alžbeta. Ale západ hýri menami, až ma to prekvapuje, 19. storočie a v malých dedinkách dávajú mená ako Felicita, Silvester, Emanuel, Polixena, Marcellus, Justínus, Leonardus, Potamiana. Pri listovaní v matrike som si všimla meno Crescenzia (snáď som to napísala správne), ako na to dieťa mama volala, veď Stará alebo Nová Lehota neboli veľké dediny. Ale deti v nich mali panské mená, zásluhou farára? Viem, že keď sa dieťa malo narodiť, tak si rodina sadla, vytiahla svätý kalendár a hľadali meno pre nenarodené dieťa. Nemali takéto deti problém. nie sú to bežné mená? Stretol sa niekto z takýmito nie bežnými menami?

iobagion

[martustus]

Zdravím Vás

S niečim podobným som sa stretol v obci Obyce /matrika Opatovce nad Žitavou/, okr. Zl.Moravce
Mám medzi predkami Donáta, Modestínu. Nájde sa tam aj Clemes, Kajetán a pod.
Vyskytuje sa to ale väčšinou za pôsobenia jedného kňaza.
Z rozprávania môjho deda 92 r.: "Môj dedo mi hovorili, že keď prišli rodičia krstiť, farár zobral katolícky kalendár a podľa toho aké meno svätého bolo, také meno dostalo aj dieťa"
Rodičia zväčša rozhodnutie PÁNA farára rešpektovali.

[iobagion]

Predpokladala som to aj ja, lebo tie mená sú neskutočné, latinské, žiaden obyčajný gazda by svojmu dieťaťu nedalo také bizarné meno, aj ja mám problém ho vysloviť. K ďalším menám sa dostávam pri prezeraní úmrtnej matriky, napr, Mendicus, Genoveva, Citta, Placidus, Pius, Prudentia, Scholastika, Delphina, a pod. Teraz prechádzam matriku zomrelých a podľa obdobia, aký farár slúžil, také sú aj mená. Všimla som si, že už len asi jednoduchých ľudí presvedčil na skutočne nezvyčajné mená, tí čo odolali dostali pre deti bežné meno ale v latinskej podobe, takže nebol problém ak sa dieťa podľa matriky volala Ludovicus alebo Lucianus alebo Hildegardis. Nemali problém zavolať na svoje deti menom preloženým do slovenčiny.

iobagion

[duros]

..... K ďalším menám sa dostávam pri prezeraní úmrtnej matriky, napr, Mendicus, ...

Mendicus je žobrák...

[Absik]

Moj pra-pra-pra-stryko sa volal takto:
Albinus Georgius Leander Romanus Pravda

Netusim, preco akurat jemu dali taketo meno (mená), lebo zvysok rozvetvenej rodiny nikdy nemal viac ako jedno krstne meno...

[iobagion]

Je to zaujímavé, ja som sa s toľkými menami nestretla, snáď dve mená, len u šľachty ich bolo toľko alebo aj viac.
"Duros" ma upozornil že meno Mendicus je vlastne žobrák a tak som to v úmrtnej matrike Starej a Novej Lehote podvedome sledovala. Zistila som, že tam "na môj vkus" bola priveľa mendikusov a to Nová a Stará Lehota nie sú veľké "dediny". Mali v úmrtnej matrike pekne napísané meno priezvisko, rodinu a k tomu veľkým Mendikus. Koho vlastne mohli v obci prehlásiť za žobrákov, boli stanovené nejaké pravidlá, sledovala sa to nejako, prispievala na nich obec nejakými peniazmi, resp. jedlom. Pýtam sa preto, lebo doteraz som sa nestretla v matrike, aby žobrák tam mal uvedené celé meno a aj rodinu, z ktorej pochádzal. Na východe v matrike je väčšinou uvedené "žobrák" a nejaké meno rep. priezvisko. Niekde bolo uvedené len "žobrák", resp. "žobráčka" a priezvisko ale na východe som sa nestretla, že by v matrike narodených alebo úmrtnej bolo uvedené aj celé meno rodiny. Kto sa vlastne mohol prehlásiť za žobráka, boli stanovené nejaké pravidlá, mala ich každá obec vlastné, zatiaľ som o tom nič nečítala. Ako dieťa som sa stretávala pri kostole s postihnutým "žobrákom"? a každý čo vyšiel z kostola mu niečo hodil do čiapky. Keď som sa pýtala na podrobnosti tak som buď dostala po "hlave" alebo som počula "čuš" nerob nám hanbu. Nechápala som to ako dieťa a nechápem to ani po toľkých rokov teraz, je to veľmi smutné už aj preto, že ak v matrike bolo uvedené celé meno rodiny žobráka "nebola to pre tú rodinu hanba"?

[ejco]

... Mendicus je vlastne žobrák ... Zistila som, že tam "na môj vkus" bola priveľa mendikusov ... Koho vlastne mohli v obci prehlásiť za žobrákov ... doteraz som sa nestretla v matrike, aby žobrák tam mal uvedené celé meno a aj rodinu, z ktorej pochádzal.

Byť žobrákom nebola kedysi žiadna výhra. No tiež to nebolo nič neobvyklé. Žobrákom sa človek mohol stať, ak už nemal inú možnosť zaobstarať si aspoň základné živobytie. V období 1. ČSR sa dokonca vydávali úradné povolenia na žobranie, čiže akési osvedčenie o žobráctve.
Čo tak dedukujem zo skúseností z čítania matričných záznamov, vychádzam mi to tak, že žobrák, ktorý bol "domáci" alebo "miestny", ten máva v matrikách uvedené celé meno. No domácich žobrákov až tak veľa nebolo, lebo v danej obci takmer každý mal niekoho príbuzného a ten ho zväčša prychílil, aj keby už len do pitvora, no na ulici určite neostal. Ľudia, ktorí ostali z rôznych dôvodov sami (vdovci, vdovy, siroty či takí, čo dostai výpoveď z nájmu alebo služby) alebo osamelo žijúci ľudia, ktorí stratili zdroj obživy v pôvodnom sídle, často putovali po krajine a odkázaní boli na pomoc iným. Chodili tam, kam ich oči zaviedli, väčšinou do väčších sídiel, miest alebo obcí. Veľmi bežné bolo, že prechádzajúc cez určitú obec (alebo v jej chotári) žobrák zomrel a bol na miestnom cintoríne pochovaný. Matričný zápis urobil miestny farár. A to, v akom stave nachádzame tento zápis dnes (plné meno, alebo iba krstné meno prípadne priezvisko či prezývka), to vypovedá o tom, či ho niekto v danej obci kňaz alebo niekto iný poznal alebo ako ho oslovovali.

[Karla]

Stretla som sa už aj s tým, že v matrike zomretých mal človek označený ako "žobrák" uvedené aj svoje bydlisko (kde mimochodom bývala jeho rodina - minimálne súrodencov tam mal, ak aj rodičia v priebehu času zomreli). Ten človek zomrel ako relatívne mladý, tuším do 30 rokov, príčina smrti bolo uvedené nejaké ochorenie nôh tuším. Ktovie prečo bol takto nelichotivo otitulovaný, či sa tento pojem vzťahoval najmä na to, že bol nejako zdravotne postihnutý - kalika, alebo či mal svojich súrodencov živiť on a nemohol si vo svojej situácii inak zarobiť.