Užívanie pasienkov a lesa poddanými do zrušenia poddanstva

[Bobo2]

Rád by som sa dozvedel niečo o spôsobe užívania pasienkov na kŕmenie dobytka a lesa na "zber" dreva na kúrenie resp. na stavebné účely. Predpokladám, že sa tieto činnosti nevykonávali v rámci pozemkov, ktoré boli v poddanskej držbe....Zaujíma ma to z dôvodu porovnania spôsobu vykonávania týchto činností pred a po zrušení poddanstva. Spoločné nehnuteľnosti, ktoré u nás vznikli v 70-tych rokoch 19. storočia (spoločný les, pasienky roľníkov a pasienky želiarov) a formovali sa v nasledujúcom období, boli veľkosťou úmerné podielom majetku jednotlivých roľníckych a želiarskych usadlostí.

[Vlado]

Rád by som sa dozvedel niečo o spôsobe užívania pasienkov na kŕmenie dobytka a lesa na "zber" dreva na kúrenie resp. na stavebné účely. Predpokladám, že sa tieto činnosti nevykonávali v rámci pozemkov, ktoré boli v poddanskej držbe....Zaujíma ma to z dôvodu porovnania spôsobu vykonávania týchto činností pred a po zrušení poddanstva. Spoločné nehnuteľnosti, ktoré u nás vznikli v 70-tych rokoch 19. storočia (spoločný les, pasienky roľníkov a pasienky želiarov) a formovali sa v nasledujúcom období, boli veľkosťou úmerné podielom majetku jednotlivých roľníckych a želiarskych usadlostí.

Časť otázky Vám môže zodpovedať aj Tereziánsky urbár.
Vlado.

[Bobo2]

ďakujem za reakciu...nerozumiem, ako ste to mysleli...

Zaujíma ma táto téma, potrebujem obhájiť vlastníctvo jedného základného urbárskeho podielu v súčasnej evidencii KN a hľadám argumenty...jedným z nich je aj to, ako mohla gazdovská či želiarska usadlosť fungovať bez podielu na spoločnom lese a pasienkoch okolo r. 1900...

z poslednej, žiaľ veľmi krátkej návštevy ŠA v KE, som si priniesol nie celú sadu máp nášho katastra z druhej polovice 50-tych rokov...a neviem posúdiť, či sa dovtedy v katastri používali niektoré parcely lesa a pasienkov na tieto účely (rustikál) a po prechode vlastníctva do rúk bývalých poddaných ako spoločné nehnuteľnosti...

...v čom bol ten systém v poddanskom období odlišný ?

[patricius95]

ďakujem za reakciu...nerozumiem, ako ste to mysleli...

Zaujíma ma táto téma, potrebujem obhájiť vlastníctvo jedného základného urbárskeho podielu v súčasnej evidencii KN a hľadám argumenty...jedným z nich je aj to, ako mohla gazdovská či želiarska usadlosť fungovať bez podielu na spoločnom lese a pasienkoch okolo r. 1900...

z poslednej, žiaľ veľmi krátkej návštevy ŠA v KE, som si priniesol nie celú sadu máp nášho katastra z druhej polovice 50-tych rokov...a neviem posúdiť, či sa dovtedy v katastri používali niektoré parcely lesa a pasienkov na tieto účely (rustikál) a po prechode vlastníctva do rúk bývalých poddaných ako spoločné nehnuteľnosti...

...v čom bol ten systém v poddanskom období odlišný ?

Dobrý deň,
odpoveď na túto otázku môže byť trochu komplikovaná. Pôvodne sa lesy vnímali ako výhradný majetok panstva, ktoré bolo zároveň zodpovedné za starostlivosť o ne. Pri spisovaní tereziánskeho urbára je evidentné, že vo väčšine obcí boli vlastníkmi lesov zemepáni a poddaným len dovoľovali vstup do lesa za účelom zberu suchého dreva, žaluďov a bukvíc v presne vymedzený čas v roku. V niektorých obciach existovali aj tzv. obecné lesy, no tie boli skôr výnimkou.
V neskorších obdobiach už tento stav neplatil všade a závisel na vzájomnej dohode panstva a poddaných. Kým niekde sa pripravovali nájomné zmluvy, ktorými sedliaci získavali právo na užívanie časti lesa, v iných obciach žalovali poddaní zemepána na súde a takto od neho získali časť lesa. Táto časť lesa sa potom stala buď majetkom obce alebo jednotlivých obyvateľov obce (záviselo na dohode obyvateľov konkrétnej obce).
Ako to bolo v prípade konkrétnej obce, ktorú skúmate, sa dozviete štúdiom archívnych prameňov. Konkrétne je vhodné preveriť urbárske, komasačné a pozemkové písomnosti danej obce v Štátnom archíve v Košiciach. Pomôcť by teoreticky mohli aj pozemkové mapy a registre vlastníkov parciel (pôvodné z r. 1860 sú v Bratislave v ÚGKK, neskoršie z r. 1909 by sa mali nachádzať v ŠA v Košiciach).

[Bobo2]

Ďakujem za odpoveď. Uvedomujem si, že odpoveď môže byť závislá na miestnych podmienkach...Mám doma myslím všetky vydané a používané mapy z obdobia od r. 185? až do súčasnosti a zásadné urbárske spisy z obdobia "prevodu vlastníctva" v obci, potreboval by som spisy dať preložiť a tiež naštudovať problematiku urbárskej regulácie pre úplné pochopenie procesov z tohto obdobia.

Zajtra idem na Správe katastra v KE brániť jeden základný urbársky podiel (presnejšie - podiel na spoločnej nehnuteľnosti - pasienku a lese) k usadlosti, ktorá na prelome storočia kúpou/predajom zmenila vlastníka a zdá sa, že s prevodom usadlosti zostal urbársky podiel majetkom pôvodného vlastníka...Napriek tomu zastávam názor, že sa urbársky podiel aspoň na začiatku obdobia (u nás okolo r. 1871 a krátko potom, keď boli zriadené po pozemkových úpravách aj nové spoločné nehnuteľnosti ) viazal na usadlosť a nebolo ho možné od vlastníctva usadlosti oddeliť....

Možno v nasledujúcom období, s pribúdaním majetku a neskôr s ubúdajúcou závislosťou na poľnohospodárskej sebestačnosti usadlostí prestali byť tieto urbárske podiely prísne viazané na usadlosť. A či to mohlo byť už na prelome storočia sa pokúsim zistiť lustráciou pozemkových zápisníc a hľadaním rovnakého alebo podobného prípadu v obci....