Až dnes ma to "trklo" - ten rok 1862 ktorý našla pani wera.
Pán nordo, ak si váš predok pomaďarčil priezvisko v roku 1862, tak sú dve možnosti:
-buď bol maďarón, so Slovákmi vôbec nechcel nič mať
-alebo bol v tom Lúčenci pod brutálnym maďarizačným nátlakom. Zistite si kto bol riaditelom školy v Lúčenci.
Totiž v roku 1862 mezi Slovákmi vládol čulý národný život, lebo cisár akurát povolil Maticu Slovenskú,
robila sa zbierka na MS, Slováci s radosťou očakávali zakladajúce zhromaždenie MS, ktoré sa udialo 4-5.8.1863.
Poznámka: prečo v Auguste? Lebo vtedy boli letné prázdniny v Auguste a Septembri - kvôli žatve.
Ako som uviedol na príklade mojich predkov, situácia ohladne maďarizácie sa líšila od obce k obci.
Zvyčajne záležalo na miestnom farárovi, ako sa postavil k maďarizácii.
A zvlášť u luteránov nesmieme zavierať oči pred skutočnosťou, že aj napriek existencii takých národných titanov ako Štúr, Hurban, Hodža,
práve medzi luteránmi bolo obzvlášť veľa aktívnych maďarizátorov.
Napríklad taký Samuel Čečetka respektíve Csecsetka Sámuel, učitel najprv v Banskej Bystrici, neskôr na teologickej fakulte v Bratislave.
Pod jeho vedením nesmeli na teologickej fakulte ani pípnuť po slovensky.
Ale najváčším maďarónskym rasom bol aj tak barón Anton Radvanský de eadem.
Ale aj ten keď si v rodnej Radvani (dnes súčasť Banskej Bystrice) vypil, spieval slovenské pesničky.
Gény nepreserieš, Antoníne
