Je to síce v slovakizovanej češtine, ale mne to aj tak robí problém. Celkovo mi robí aj po roku problém prečítať tieto staré texty, nech sú v akomkoľvek jazyku.
Pravdu, pozerám do toho druhý deň, ako pomôcku som si prečítal aj príslušné kapitoly súvisiace s Tereziánskym urbárom z knihy Dejiny poddanstva v Uhorsku (Ignác Acsády), ale aj tak som nepreložil z tej tabuľky v záhlaví ani 2/3 a ešte menej interpretoval.
Mne by fakt pomohlo, aj pre lúštenie iných textov, keby sa spraví do článkov o súpisoch niečo ako:
1. foto hlavičky
2. doslovný prepis
3. preklad
4. poznámky - interpretácia.
Chápem, že to je robota a že väčšine to je asi aj tak jasné...
Pripájam ten text z Dejín poddanstva v Uhorsku, v tejto téme by sa mohol hodiť.
Každý poddaný alebo želiar, majúci dom (domicilatus), platí 1 zlatý nájomného (cenzus), a to vo dvoch čiastkach, na sv. Jura a na sv. Michala. Kto nemá dom, neplatí cenzus. Naproti tomu kto obrába v extraviláne viac než jednu sesiou, platí toľko zlatých, na koľkých vonkajších sesiách hospodári, i keby býval len v jednom dome. Okrem cenzu dáva poddaný svojmu pánovi ročne 2 sliepky, 2 kapúnov, 12 vajec, 1 holbu masla, toto posledné iba v prípade, ak má kravu a pasienok; 30 poddaných s celou sesiou dáva spoločne 1 teľa alebo miesto neho 1 zlatý a 30 grajciarov. V obci, kde niet 30 poddaných, každý obyvateľ sa vykúpi 3 grajciarom. Keď poddaný chce všetky naturálie služobnosti zmeniť za peniaze, platí miesto nich 53 grajciarov ročne, a to za maslo 20 gr, za dvoch kapúnov 18 gr, za dve sliepky 6 gr, za dvanásť vajec 6 gr a za teľa 3 grajciare.
Naproti tomu v mimoriadnych prípadoch, keď sa zemepán žení (avšak len on), keď odbavuje primicie alebo keď padne do zajatia, poddaní sú povinní prispieť mu „miernou“ výpomocou (v prípade zajatia na jeho vykúpenie). Okrem verejnej dane, deviatku a desiatku poddaný platí i náklady na snemových poslancov.
Vo veci roboty urbár obsahuje tieto ustanovenia. Poddaný je povinný robiť týždenne jeden deň od východu slnka až po západ s vozom, s pluhom atď. alebo so 4 kusmi záprahového dobytka podľa miestnych zvyklostí. Jeden deň roboty so záprahom sa môže zameniť za dva dni pešej roboty. Keď poddaný pracuje viac dni v týždni, robota sa mu zaráta na neskoršie; avšak robota so záprahom nesmie byť ročne väčšia ako 52 dní. Želiar je povinný robotovať ročne 18 dní pešo, ten ktorý nemá dom, 12 dní. Poddaní s jednou osminou sesie a želiar s domom nemali vôbec možnosť robotu vymeniť za peniaze, naproti tomu želiar bez domu mohol vymeniť celú robotu a miesto 6 dní práce platil 1 zlatý. Obchodníci a remeselníci tiež mohli ročnú robotu vymeniť. (s. 289-291)