Genealogické fórum

S tým orezaním priamo v ER Vieweri je to fakt super.

Paticius95 ďakujem.

v "mojej" dedine nie je v urbari jedine nemecke meno. O 30-40 rokov neskor to bola takmer cisto nemecka obec...

Niektoré dediny chýbajú úplne - vo zvolenskej župe je Dobróváralja, čo je Podzámčok, ale samotná Dobrá Niva (Dobróna) tam nie je.

Dnes som zistil, ze to, co maju v MOL, su zrejme sudobe prepisy Terezianskych urbarov. Tu Vam prikladam tu istu stranu urbara nasnimanu v SA u nas a stranku stiahnutu z MOL. Mne islo prave o tie obzrate kraje stran, lebo su tam nazvy miestnych lokalit (lazov), kde dotycni byvali, bohuzial, u MOL tieto poznamky nie su.

Podarilo sa mi rozlúštiť podstatnú časť Tereziánskeho urbáru obce Ubrezs (UNG), aj keď je v maďarčine. Nevedel by niekto, čo to bola za naturálna povinnosť poddaných v stĺpci uprostred "ki fözött vay" (kto varil?). Predpokladám, že to bola povinnosť variť raz ročne poddaným, ktorí pracovali v ten deň na pánskom, alebo to bude niečo iné? Je zaujímavé, že okrem užskej župy som v urbároch z iných žúp takúto povinnosť nenašiel.

vedeli by ste niekto prelozit aspon priblize tie tlacene stlpce co znamenaju?

Tie su v slovakizovanej cestine, skuste sa lepsie pozriet

Je to síce v slovakizovanej češtine, ale mne to aj tak robí problém. Celkovo mi robí aj po roku problém prečítať tieto staré texty, nech sú v akomkoľvek jazyku.

Pravdu, pozerám do toho druhý deň, ako pomôcku som si prečítal aj príslušné kapitoly súvisiace s Tereziánskym urbárom z knihy Dejiny poddanstva v Uhorsku (Ignác Acsády), ale aj tak som nepreložil z tej tabuľky v záhlaví ani 2/3 a ešte menej interpretoval.

Mne by fakt pomohlo, aj pre lúštenie iných textov, keby sa spraví do článkov o súpisoch niečo ako:
1. foto hlavičky
2. doslovný prepis
3. preklad
4. poznámky - interpretácia.

Chápem, že to je robota a že väčšine to je asi aj tak jasné...

Pripájam ten text z Dejín poddanstva v Uhorsku, v tejto téme by sa mohol hodiť.

Každý poddaný alebo želiar, majúci dom (domicilatus), platí 1 zlatý nájomného (cenzus), a to vo dvoch čiastkach, na sv. Jura a na sv. Michala. Kto nemá dom, neplatí cenzus. Naproti tomu kto obrába v extraviláne viac než jednu sesiou, platí toľko zlatých, na koľkých vonkajších sesiách hospodári, i keby býval len v jednom dome. Okrem cenzu dáva poddaný svojmu pánovi ročne 2 sliepky, 2 kapúnov, 12 vajec, 1 holbu masla, toto posledné iba v prípade, ak má kravu a pasienok; 30 poddaných s celou sesiou dáva spoločne 1 teľa alebo miesto neho 1 zlatý a 30 grajciarov. V obci, kde niet 30 poddaných, každý obyvateľ sa vykúpi 3 grajciarom. Keď poddaný chce všetky naturálie služobnosti zmeniť za peniaze, platí miesto nich 53 grajciarov ročne, a to za maslo 20 gr, za dvoch kapúnov 18 gr, za dve sliepky 6 gr, za dvanásť vajec 6 gr a za teľa 3 grajciare.
Naproti tomu v mimoriadnych prípadoch, keď sa zemepán žení (avšak len on), keď odbavuje primicie alebo keď padne do zajatia, poddaní sú povinní prispieť mu „miernou“ výpomocou (v prípade zajatia na jeho vykúpenie). Okrem verejnej dane, deviatku a desiatku poddaný platí i náklady na snemových poslancov.

Vo veci roboty urbár obsahuje tieto ustanovenia. Poddaný je povinný robiť týždenne jeden deň od východu slnka až po západ s vozom, s pluhom atď. alebo so 4 kusmi záprahového dobytka podľa miestnych zvyklostí. Jeden deň roboty so záprahom sa môže zameniť za dva dni pešej roboty. Keď poddaný pracuje viac dni v týždni, robota sa mu zaráta na neskoršie; avšak robota so záprahom nesmie byť ročne väčšia ako 52 dní. Želiar je povinný robotovať ročne 18 dní pešo, ten ktorý nemá dom, 12 dní. Poddaní s jednou osminou sesie a želiar s domom nemali vôbec možnosť robotu vymeniť za peniaze, naproti tomu želiar bez domu mohol vymeniť celú robotu a miesto 6 dní práce platil 1 zlatý. Obchodníci a remeselníci tiež mohli ročnú robotu vymeniť. (s. 289-291)

Gmeno a prigmeni (Meno a priezvisko)
Wlastnost poddaneho gruntu
Poddaneho gruntu
Wnitr. (vnútorný)
Zewnitr.(vonkajší)
Gmany (majetok)
Na Presspur. merice (výmera poľa meraná Bratislavskými mericami)
Semmeních roly díly
Luky na koscov (výmera lúk merané počtom koscov)
Robota z Lichvu (odpracované dni s dobytkom pre vrchnosť)
aneb na mysto takoweg, Robota Rukovna (počet dní ručnej práce ak sa nepoužíval dobytok)
Na mysto dewatku
Penize (cirkevná daň, deviatok)
Roczite danty (ročné dávky)
Roczity Czins penezni (ročná dávka v peniazoch)
Drewo na Ohen (merané v jednotke Sihy asi Siahy)
Pradza (priadza vo funtoch)
Maslo na topenie (v holbách)
Kopúny (v kusoch)
Kurencze(v kusoch)
Wajcza (v kusoch)
Z wnitrneho gruntu a Luk nedostatku ??? hrazeny, od kterého Dewatek se nedawa (v dieloch)

Niektoré staré miery sú tu:
http://historia.szm.com/miery.htm
Niektoré termíny určite potrebujú interpretáciu. Pomôže internet alebo niekto znalý veci.

Ďakujem.

Roczity Czins penezni (ročná dávka v peniazoch) - to chápem, ako ten 1 zlatý, ktorý museli odvádzať.

Ale prečo je pri kurencoch napr. 16/52, alebo pri vajciach 1 a 22/28, keď mali odovzdávať 2 kurence a 12 vajec