Mor v Jasenici 1739 - 1742
Napísané: 27 Aug 2020, 22:29
Čítam monografiu Oravská Jasenica. Je to nová dobre spracovaná historia Jasenice, vydaná v r. 2018. Kúsok z nej ponúkam aj Vám.
V júni 1739 sa rozšírila v obciach Orav. Jasenica, Hruštín, Babín, Lokca, Vasiľov, Zákamenné, Krušetnica, Lomná, Ťapešovo, Zemianska Dedina epidémia, ktorú ľudia nazývali čierny mor. Chorý mal horúčky, vredy, bolesti, začal černieť a potom zomrel. O Jasenici je zaznačené, že ,,celá obec padla za obeť čiernemu moru, donesenému plátenníkom Čiernikom z Alexandrie ´´.
V Jasenici prežili len tri osoby a 27 sa zachránilo v lesoch.
Ostatné dediny a mestečká strážili chotárne hranice a všetky prístupové cesty, aby sa choroba nerozšírila. Stoličný lekár vydal pocestným zdravotný pas, ak boli zdraví, na prístupových cestách do Oravskej stolice. Pokračovať v ceste mohli len osoby, ktoré mali zdravotný pas. Podžupan Jozef Okoličányi zakázal všetky ,,zábavy, muziky, kratochvíle, tance, pltníčenie, trhy a jarmoky pod hrozbou straty hrdla, lebo mor ukrutne panuje ´´. Prikázal ihneď vyhnať kočovných Cigánov z Liptova. Oravská stolica prideľovala dedinám soľ proti moru a iné lieky. Richtári mali počas moru neobmedzené právomoci pre zachovanie ,, obecného zdravia ´´. Ak niektorý obyvateľ nedodržal prísne opatrenia proti moru, mohli ho dať obesiť. V postihnutých dedinách zriadili dočasnú nemocnicu a karanténnu stanicu, lebo prvým osvedčeným protiepidemickým opatrením bola izolácia chorých od zdravých.
Anina
V júni 1739 sa rozšírila v obciach Orav. Jasenica, Hruštín, Babín, Lokca, Vasiľov, Zákamenné, Krušetnica, Lomná, Ťapešovo, Zemianska Dedina epidémia, ktorú ľudia nazývali čierny mor. Chorý mal horúčky, vredy, bolesti, začal černieť a potom zomrel. O Jasenici je zaznačené, že ,,celá obec padla za obeť čiernemu moru, donesenému plátenníkom Čiernikom z Alexandrie ´´.
V Jasenici prežili len tri osoby a 27 sa zachránilo v lesoch.
Ostatné dediny a mestečká strážili chotárne hranice a všetky prístupové cesty, aby sa choroba nerozšírila. Stoličný lekár vydal pocestným zdravotný pas, ak boli zdraví, na prístupových cestách do Oravskej stolice. Pokračovať v ceste mohli len osoby, ktoré mali zdravotný pas. Podžupan Jozef Okoličányi zakázal všetky ,,zábavy, muziky, kratochvíle, tance, pltníčenie, trhy a jarmoky pod hrozbou straty hrdla, lebo mor ukrutne panuje ´´. Prikázal ihneď vyhnať kočovných Cigánov z Liptova. Oravská stolica prideľovala dedinám soľ proti moru a iné lieky. Richtári mali počas moru neobmedzené právomoci pre zachovanie ,, obecného zdravia ´´. Ak niektorý obyvateľ nedodržal prísne opatrenia proti moru, mohli ho dať obesiť. V postihnutých dedinách zriadili dočasnú nemocnicu a karanténnu stanicu, lebo prvým osvedčeným protiepidemickým opatrením bola izolácia chorých od zdravých.
Anina