Najstaršia marika z Dunajskej Lužnej.
Napísané: 23 Dec 2024, 18:51
Hľadám túto matriku.
Článok z Lužianského spravodaju 2/22.
Približne 60 stranová matrika farnosti Mišérd z obdobia rokov 1701-1710. Je uložená v Archíve
evanjelickej cirkvi v Budapešti, kam sa dostala v roku 1911 darovaním od vtedajšieho evanjelického farára Karola Schleffera ako ,,najstaršia evanjelická matrika z Mišérdu“. Takéto označenie však nie je úplne správne.
Prvé záznamy do matriky začali písať katolícki farári – doteraz neznámi: Leopold Pevereny (1701-1703) a Pavol František Gerstel (1703-1704), rodák z Mattersburgu, do roku 1702 študoval v Ríme, neskôr chvíľu pôsobil aj v Tomášove. V rokoch 1705-1706 viedol farnosť kalinkovský farár Juraj Szolcsányi. V súvislosti s povstaním Františka II. Rákócziho získali koncom roku 1706 kostol evanjelici a podľa záznamov v matrike tu až do mája 1708 pôsobil šamorínsky evanjelický kazateľ Štefan Károlyi. Vtedy bol za evanjelického farára v Mišérde ordinovaný Matej Hannkius, ktorý dovtedy pôsobil pri cirkevnom zbore ako učiteľ. Hannkius bol farárom do roku 1710, kedy musel z obce ujsť, pretože kostol s farou bol dňa 2. júla za dramatických okolností ,,násilne vrátený katolíkom“. Matriku si zrejme vzal so sebou vďaka čomu sa neskôr dostala do knižnice evanjelického lýcea v Bratislave. Tam bola uchovávaná až do roku 1840, kedy ju predstavitelia lýcea darovali mišérdskemu evanjelickému farárovi Štefanovi Christoffymu. Najstaršia matrika našej obce je tak ozajstným unikátom, ako i jej príbeh samotný. Ladislav Jurányi (Archív SAV)
- matrika.jpg (89.03 KiB) 2786 zobrazení
Približne 60 stranová matrika farnosti Mišérd z obdobia rokov 1701-1710. Je uložená v Archíve
evanjelickej cirkvi v Budapešti, kam sa dostala v roku 1911 darovaním od vtedajšieho evanjelického farára Karola Schleffera ako ,,najstaršia evanjelická matrika z Mišérdu“. Takéto označenie však nie je úplne správne.
Prvé záznamy do matriky začali písať katolícki farári – doteraz neznámi: Leopold Pevereny (1701-1703) a Pavol František Gerstel (1703-1704), rodák z Mattersburgu, do roku 1702 študoval v Ríme, neskôr chvíľu pôsobil aj v Tomášove. V rokoch 1705-1706 viedol farnosť kalinkovský farár Juraj Szolcsányi. V súvislosti s povstaním Františka II. Rákócziho získali koncom roku 1706 kostol evanjelici a podľa záznamov v matrike tu až do mája 1708 pôsobil šamorínsky evanjelický kazateľ Štefan Károlyi. Vtedy bol za evanjelického farára v Mišérde ordinovaný Matej Hannkius, ktorý dovtedy pôsobil pri cirkevnom zbore ako učiteľ. Hannkius bol farárom do roku 1710, kedy musel z obce ujsť, pretože kostol s farou bol dňa 2. júla za dramatických okolností ,,násilne vrátený katolíkom“. Matriku si zrejme vzal so sebou vďaka čomu sa neskôr dostala do knižnice evanjelického lýcea v Bratislave. Tam bola uchovávaná až do roku 1840, kedy ju predstavitelia lýcea darovali mišérdskemu evanjelickému farárovi Štefanovi Christoffymu. Najstaršia matrika našej obce je tak ozajstným unikátom, ako i jej príbeh samotný. Ladislav Jurányi (Archív SAV)