lubos napísal:...
Ak máte na mysli ako vzniklo priezvisko Janči: bez prameňa, v rovine názoru sa odvážim s názorom že mohlo vzniknúť zo zdomácnenej formy mena Ján na Jánči/ Janči
Naprosty suhlas. Pramen - M. Majtán: O slovenských priezviskách, Kultúra slova, 2005, roč. 39, č. 3 – 6 a Kultúra slova, 2006, roč. 40, č. 1 – 4, citujem cely odstavec v suvislosti s krstnym menom Jan, z kapitoly
Priezviska z krstnych mien:
"Meno
Ján je na Slovensku najobľúbenejšie a najrozšírenejšie od najstarších čias. Je to starozákonné meno, pochádza z hebrejského mena
Jochanán, ktoré malo význam „Boh je milostivý“. V latinčine malo podobu
Joannes, ktorá v nemčine znie ako
Johannes popri v nemeckom jazyku utvorenej podobe
Hans. Taliančina má podobu tohto mena
Giovanni [čítaj: džovanni], chorvátčina podobu
Jovan, španielčina
Juan [čítaj: chuan], maďarčina
János [čítaj: jánoš], ruština podobu
Ivan atď. V slovenčine sa od stredoveku používa množstvo domáckych podôb tohto mena, utvorených zo slovenskej podoby
Ján a z rozličných inojazyčných podôb. Z nich sa potom v slovenskom viacjazyčnom prostredí tvorili priezviská, ktorých by sme mohli vymenovať stovky. Iba zo základnej slovenskej podoby
Ján vznikli priezviská
Jaňo, Janko, Janík, Janák, Janata, Janek, Janec, Janček, Janči, Jančich, Jančina, Jančo, Jančovič, Jančula, Jančura, Jančuška, Janda, Janega, Janíček, Janičina, Janiga, Janis, Janiš, Jankech, Jankovič, Jankových, Janota, Janšto, Janto, Janucha a i. Z iných podôb vznikli priezviská, ako sú
Jánoš, Jánošík, Janoška, Janušek, Janušin, Jach, Jaš, Jašík, Jašek, Jaško, Ješko, ale aj
Hanes, Hanus, Hanuska, Hanúsek, Handzo, Handzuš, Hanzo, Hanzel, Hanzlík a ďalšie."