Genealogické fórum

V istom obdobi sa (aspon v krstnych matrikach z oblasti Turca) vyskytovali zapisane deti, ktore nemali vyplnenu ani jednu kolonku ohladom rodicov. Jediny zapis bol datum krstu a krstne meno. Dedukujem spravne, ze sa jednalo o najdene deti, ktore niekto "odlozil" a ktorych rodicia neboli znami? A ako to bolo potom s priezviskom? Dostavali taketo deti nejake priezviska? V pripade zien by sa to este zrejme dako vyriesilo neskorsim sobasom a prebratim manzelovho mena, ale co chlapci? Ma niekto informacie ohladom tohto?

Tak sme dali s par znamymi - nadsencami historie hlavy dokopy a domievame sa, ze ak sa niekde naslo nemluvna, zrejme sa ho snazili umiestnit do nejakej nahradnej rodiny. Ak sa nasli ochotni ludia, ktori takemu dietatu sli za krstnych rodicov, je mozne predpokladat, ze sa taki ludia podujali aj dieta vychovat. A teda je pravdpodobne, ze dieta dostalo ich priezvisko. Alebo priezvisko vymyslel krstiaci. Pripadne sa mohla dietata ujat nejaka intsitucia, napriklad klastor. Je to teda zrejme dost osemetna zalezitost. Ma niekto nejake ine alebo konkretnejsie info? Stretol sa s tym niekto v matrikach?

Stretla som sa s tým viackrát, že namiesto mien rodičov bolo napísané veľké N, niekedy u obidvoch, niekedy u otca a raz bol dokonca uvedený otec a matka bola N. Ale neviem či len farár zabudol meno, alebo boli naozaj neznámi.

Podla Prirucky ku genealogickemu vyskumu 2, v stati o Osobnych menach v genealogickom vyskume, uvadza M. Sismis na str. 82, ze najdenym detom bolo zvykom davat priezvisko podla miesta (nalezu).

Myslim, ze to zaviselo od farara.
Pri mojom prehlidani matrik som sa stretla iba s jednym pripadom a aj to bolo dievca ("ktora bola najdena ako opustene dieta") a ostalo bez priezviska ako Anonima...
(matka Anny - 18. 5. 1799)
https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/T ... ,162157301

V kontexte s nemanželskými deťmi:

... "Dieťa sa tak v lepšom prípade dostalo do starostlivosti príbuzných, v horšom sa ocitalo v nalezinci, prípadne bolo odložené v kostole, či na fare.
Na Slovensku mu v niektorých oblastiach nemohli meno vybrať rodičia, prípadne krstní rodičia, ale vyberal ho kňaz, buď náhodne, alebo tak, aby meno bolo výnimočné, také, aké sa v dedine nepoužívalo, prípadne sa považovalo za škaredé, čím sa hneď naznačil pôvod dieťaťa. Dieťa malo sťažený výber partnera a vstup do manželského života.

Slobodné tehotné ženy to mali v minulosti skutočne ťažké:

"V oblastiach s prevládajúcou katolíckou vierou boli cirkevné sankcie veľmi prísne. „Prespanka mala do pôrodu osobitné miesto v kostole (tzv. kurva kút), niekedy ju vykričali z kancľa, alebo nepripustili na vádzku (pozn. cirkevný očistný obrad, ktorý nasledoval po uplynutí šestonedelia). Odlišovala sa aj iným odevom. Niekde musela stáť pred kostolom prikrytá čiernou plachtou, prípadne obchádzať okolo kostola. V niektorých obciach ju dokonca priviazali na strom pred kostolom.“

(BOTÍKOVÁ, Marta, ŠVECOVÁ, Soňa;
JAKUBÍKOVÁ, Kornélia. Tradície slovenskej rodiny. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1997, s. 168., 83.)

Veru slobodné matky to nemali v minulosti ľahké a ich nemanželské deti možno ešte ťažšie. Na Orave napr. kňaz vyberal meno pre také dieťa. Dievčatám dával meno Eva a Lucia. Chlapcom zas Lukáš. Potom stačilo keď ste povedali svoje meno a hneď každý vedel z akej ste rodiny. Na otca sa už nikto nepýtal.

Tak som aj ja našla jeden konkrétny príklad na priezvisko najdúcha - doslova "Ján Nález" - v zázname z 24.júna (https://familysearch.org/ark:/61903/3:1 ... cat=765094). Najskôr som sa podivila, aké zvláštne priezvisko, až potom som si všimla farárovu poznámku.