Genealogické fórum

Pekne prosím niekoho kto dobre ovláda latinčinu o objasnenie toho, o aký urbár ide a čo sa uvádza k obciam Opátske (Apáthi) a Lebeň (Lebenye). V Obci Lebeň ma zaujíma konkrétne osoba Mateja Čosiho (Csoszi): http://archives.hungaricana.hu/en/urbar ... 4611%2C272

Dedina Lebeň sa spomína v urbári v súvislosti s tým, že vyhorela a jej obyvateľstvo žije v Opátskom: " Lebenye:
a falu leégett, lakói Apátiban élnek" - http://archives.hungaricana.hu/en/urbar ... enye%20%29 . Dá sa k tomu zistiť niečo viac?

Dobrý večer,
malo by ísť o majetky mesta Košice. Nie som si tým úplne istý, lebo tá úvodná strana sa pomerne zle číta. V súvislosti s Opátskym sa píše: "Decimam dant ex frugibus & singuli unum Cub[ulum]. Lupuli, Laborant septimanatim per tres dies, Est deserta Curia Nobilitaris, Agri sunt in 3 Campis in inferiori Campo 40 Cub[ulorum], in medio Campo 33 Cub[ulorum] in trans fluviano Campo 15 Cub[ulorum]. Pratum Szanyi Szegh 12 Cuurs foeni, Est sylva verita glandifera Est Educillum desertum, Est Braxatorium cum Aheno sine aliis instrumentis." To znamená: "Desiatok dávajú z plodov a [odovzdávajú] jeden gbel chmeľu. Pracujú tri dni do týždňa. Panská kúria je neobývaná. Role sú rozdelené do troch polí, spodné pole má výmeru 40 gbelov, stredné pole na 33 gbelov a tretie pole medzi riekami sa nachádzajúce je na 15 gbelov. Lúka zvaná Szanyi Szegh je na dvanásť vozov sena. Lesy [sú] listnané (zrejme sa myslia listnaté lesy, totiž glandifera = dosl. z lat. rodiace žalude). V obci je nepoužívaný hostinec. V obci sa nachádza pivovar s medenými nádobami na varenie piva, avšak bez akýchkoľvek iných nástrojov. "

Druhá poznámka o obci Lebeň uvádza nasledovné: "Totus iste Pagus exustus & desertus Incolae nihilum erant qui habitant in Apati: ... Habent Sylvam glandinosam. Mola etiam periit." Celá táto obec zhorela a spustla, obyvateľom, ktorí teraz žijú v Opátskom, sa nič nestalo. Pri obci sú tiež (?) listnaté lesy. Mlyn [, ktorý tu kedysi stál,] zhorel.

Ďakujem Vám veľmi pekne pán Zakarovský za preklad a cením si Vašu ochotu. Vzdávam úctu Vašim znalostiam z latinčiny. Ak smiem ešte požiadať, mohli by ste mi pomôcť preložiť informácie k osobe Mateja Čosiho z Lebene? Jediné čo som z toho vyčítal je to, že mal 2 kusy dobytka...

Prepáčte, nevšimol som si, že ste chceli prečítať aj toto meno...
Matej Čosi mal: 2 Boves 2 Vac(cae) a Sess(io) 1/4, teda dva voly, dve kravy a štvrtinu hospodárskej usadlosti.

Ďakujem ešte raz pán Zakarovský! Ospravedlňujem sa za moju dobiedzavosť, no ešte si dovolím Vás o niečo požiadať. V danom urbári pri predmetnej osobe Mateja Čosiho sú ešte dve kolónky, v ktorých nemá nič uvedené, no aj tieto kolónky sú pre mňa dôležité, aby som vedel, čo môj rodinný predok nemal Mohli by ste sa mi na to ešte pozrieť? http://archives.hungaricana.hu/en/urbar ... 19%2C-1845

Nuž a našiel som ešte jeden nedatovaný dokument - taktiež urbár, ak som správne prečítal údajne zo začiatku 17.storočia, viažúci sa na obce môjho záujmu. Neviem, či by ste vedeli k nemu niečo bližšie povedať... Osobitne ma zaujíma rodina Čosiovcov. Mateja Čosiho som našiel v Opátskom, no nie je pri ňom nič uvedené, a ak dobre vidím bol želiarom. Ostatní sú v blízkej obci Lebeň: Imrich Čosi niečo vlastní, no neviem čo a neviem aký mal status... Želiari Juraj a Pavol Čosiovci tam majú uvedenú nejakú poznámku... No a taktiež želiar Michal Čosi bol vlastníkom 2 volov, 1 kravy, a ?... Veľmi pekne Vás ešte prosím o pomoc s týmto. http://archives.hungaricana.hu/hu/urbar ... 71%2C-1670

Musím napokon dodať a priznať sa, že jednu vec už dlho neviem pochopiť. Vo viacerých sčítaniach či súpisoch a urbároch v obciach o ktoré sa zaujímam nenachádzam mená, resp. priezviská (čiže rodiny), o ktorých spoľahlivo viem, že sa v tej dobe, ba dokonca nepretržite nachádzali v týchto obciach. Napríklad môj rod - Bičkošovci sa hlavne na územiach Lebene, Opátskeho a Krásnej n/H. nachádzali vždy, pokiaľ pamäť matrík siaha (t.j. kontinuálne do r. 1728 a s istotou tu žili aj v predošlých obdobiach). Žijeme tu doteraz. Avšak vo viacerých súpisoch a sčítaniach sa záhadne strácame. Čo mohlo byť dôvodom? Naopak, iné rodiny v súpisoch zastupujú viaceré osoby toho istého priezviska, no iné ako vravím, ktoré tam isto boli, v zápisoch nie sú ani raz a to opakovane...
Žeby to bolo tým, že žili pod strechou iných poddaných? Ak áno, bolo časté, že rodiny žili u niekoho vlastne v podnájme ako čeľadníci? Vlastnili vôbec takéto rodiny niečo? Kto podliehal daňovej povinnosti a naopak, ktorí ľudia či rodiny boli od daňovej povinnosti oslobodení?
V publikácii Vývoj obyvateľstva na Slovensku z r.1969 (výber z diela Jána Svetoňa) som sa dočítal, že sa niekedy poddaní skrývali pred sčítacími komisármi, pretože sa obávali väčšieho daňového zaťaženia po sčítaní, alebo samotná šľachta časť svojich poddaných kadejako zatajovala (hlavne počas daň.súpisu r.1715 a 1720). No aj tak deficit priezvisk (rodín) v obciach pri súpisoch sa mi zdá až veľmi výrazný... Vie mi niekto na toto dať uspokojivú odpoveď?

Dobrý deň,
v prvom stĺpci sa zapisoval počet synov (lat. filii) a v predposlednom zasa počet vlastnených včelích úľov (lat. apes = včely).
Čo sa týka stavu členov rodiny Čosiovej, predpokladám, že slovo na začiatku riadka by mohlo označovať roľníkov. Keďže ho však nedokážem prečítať, neviem ho ani preložiť. Zvieratá, ktoré neviete preložiť, by mali byť teliatka (z lat. vittelius).
K nezapísaným osobám v urbároch: prepokladám, že išlo o želiarov, resp. námedzných roľníkov, ktorí potom pracovali buď u zemepána, alebo u bohatých sedliakov. Ak teda pracovali na cudzej pôde, neboli do súpisov zväčša vôbec zahŕňaní, keďže fakticky nič nevlastnili. Je to však len môj názor a tiež by ma zaujímalo, či to vie niekto objasniť lepšie...

A pri Jurajovi a Pavlovi tie poznámky viete prečítať? Každopádne ďakujem Vám ešte raz a cením si Vašu pomoc.

Pri Jurajovi sa vľavo píše Inquil[inus], teda želiar, vpravo od neho Nihil, teda nič. Pavlovu poznámku, žiaľ, prečítať neviem. Tento typ písma mi akosi nejde, chcelo by to nejakú tabuľku s ukážkou jednotlivých písmen pre porovnanie.

Pán Žakarovský,

až môžem sa trochu vyjadriť k nezapísaným osobám v urbároch ( resp. vo všeobecnosti v súpisoch) , z môjho výskumu obce Spišský Štiavniku, asi viem povedať toľko, že urbároch sú zapísaní iba tí, ktorí obrábali urbársku pôdu aspoň jej akúkoľvek časť ( aj jedno jutro). Iní, t.j. želiari remeselníci - bez ur. pôdy, kuriálni želiari bývajúci v panských domčekoch pracujúci viacmenej ako bíreši, obecní sluhovia ( pastieri, vartáši, obecný mlynári, panský krčmár pokiaľ nebol i sedliak apod.) poprípade i gazdovi Allodiatori , ktorí gazdovali na panskej pôde resp. na kopaniciach v urbároch nie sú, resp nie sú ani súpisoch platenia štátnej dane.
O nich sa možno dozvedieť len z matrík resp. zo súpisu stoličnej dane. Dá sa o nich dozvedieť i zo súpisu obyvateľstva ( len tých čo mali vlastný dom) jednotlivých obcí ( nenájdete tam obecných sluhov, resp. kuriálnych želiaroch , ktorí bývali v panských domčekoch)

Je treba povedať , že toho obyvateľstva nebolo málo. V Štiavniku zhruba 15 až 20 % obyvateľstva.

Aspoň tak bolo v rámci Spiša

Vlado

Pán Zakarovský, naozaj Vám ďakujem, že ste mi venovali svoj čas a pomohli mi s prekladom.

Ďakujem aj za predošlú reakciu ohľadom chýbajúcich mien v súpisoch. V príspevku pána Juraja Snopeka z r. 2010 je uvedené, že desiatkové súpisy (v ktorých by sa mali nachádzať aj najchudobnejšie osoby, ktoré inak v urbároch, či daňových súpisoch nenájdeme) "sú uložené v Maďarskom krajinskom archíve, vo fonde E 159, Regesta decimarum." - http://www.geni.sk/dalsie-druhy-supisov/ . Má niekto s nimi skúsenosť, ako sa k ním dá dostať? Sú už zdigitalizované?