Genealogické fórum

Ahojte,
poprosím o preklad údajov o krstnej mame Jána Juraja Bolgáča.
https://familysearch.org/ark:/61903/3:1 ... cc=1554443

je to prvý záznam hore vľavo, pokračuje z predchádzajúcej strany.
Krstní rodičia sú Ján Juraj Geczinger zo Stupavy a Maria Ursula Reichardin, Cubiculorum Inspect?oris Eminentmi Cardis? de Sa?onia Consorte ??? June in MariaThall habitante.

To o Marii Ursule ma zaujíma. Cubiculorum som našiel, že asi správne je Cubiulum, niečo ako kúpele by mohli byť, ale zvyšok neviem.

Ďakujem
Juraj

Doplnené:
tu sa dá vytušiť, keď sme dnes preberali tie druhé krstné mená, že krstné meno, vrátane druhého mena, dostalo dieťa po krstnom otcovi.

Dobrý deň,
krstnými rodičmi podľa záznamu boli „Levantibus Joannes Georgio Geczinger Stomphensi et Maria Ursula Reichardin Cubiculorum inspectoris Eminent[issi]mi Card[ina]lis de Saxonia Consorte pro tunc in Mariae=Thall habitante.“ V preklade do slovenčiny: „Krstnými rodičmi boli Ján Juraj Geczinger zo Stupavy a Mária Uršuľa Reichardová, manželka správcu komnát najjasnejšieho kardinála zo Saska, ktorá teraz býva v Marianke.“

Ďakujem pekne,
sedí to s pobytom kardinála Kristiana Augusta Saského v Marianke, prikladám len pre zaujímavosť info z wikipedie:

Kristián kardinál August Saský a Marianka

Kristián August Saský bol ostrihomským arcibiskupom v rokoch 1707 - 1725. Od 20. augusta 1720 bol protektorom Rádu sv. Pavla prvého pustovníka. Tento vysoký cirkevný hodnostár si Marianku vyvolil za najprv za svoje letné sídlo (1711) a neskôr za rezidenciu (1721), staral sa o kláštor i kostol a veľmi často sa tu zdržiaval. Konal si Duchovné cvičenia a modlitby, žil tu ako skromný mních, cez pôstny čas spovedal pútnikov a slúžil omše. Vo veľkej úcte mal aj sošku Panny Márie z Marianky, jej kópiu dokonca sám vlastnil a nosil si ju so sebou na všetky cesty. Okrem duchovnej činnosti Kristián August Marianku budoval o pozdvihoval aj hmotne. Každoročne dal kláštoru a kostolu vyplatiť 600 zlatých florénov z vlastného príjmu, ku kostolu dal postaviť vežu, na ktorej je dodnes jeho erb. Okolo kláštora dal postaviť múr a dal na svoje náklady zrekonštruovať aj samotný kláštor. V rokoch 1711 - 1714 budovu radikálne opravili, zväčšili, vyzdobili štukami a maľbami a z iniciatívy kardinála na nádvorí postavili súsošie sv. Pavla, prvého pustovníka. Kardinálove vecné dary dokazovali jeho štedrosť, relikviár s ostatkami sv. Kríža, ktorý dostal od pápeža Klementa XI., venoval soške milostivej Panny Márie, kláštoru pripadol zlatý kríž vykladaný diamantami, pacifikál a slávnostné liturgické rúcho, v ktorom korunoval otca Márie Terézie, cisára Karola VI.Napokon si pod presbytériom baziliky dal vybudovať honosnú kryptu, do ktorej si želal byť pochovaný. Toto jeho želanie sa však nesplnilo. Zomrel v Regensburgu 23. augusta 1725, jeho telo viezli po Dunaji až do Devínskej novej Vsi, kde ho v honosnom sprievode niesli do Marianky, no z neznámych dôvodov, na príkaz cisára Karola VI. boli jeho telesné pozostatky prevezené do dómu sv. Martina v Bratislave kde spočívajú dodnes. Krypta v Marianke zostala prázdna. Jeho prítomnosť na pútnickom mieste bola taká významná, že ho spolu s cisárom Leopoldom I. nazývajú druhým zakladateľom (fundátorom) Marianky.