Genealogické fórum

Dobrý deň,
vie mi niekto poradiť čo je na sčítacom hárku v kolónke 8 Okolnosti zamestnania pri Matejovej matke Anne. Je to niečo ako sajatjából. Vôbec to nedokážem preložiť.
A ešte ma zaujíma kolónka 13 či vie patričný čítať a písať. No tud asi znamená že nevie, či sa mýlim? Znamenalo by to, že len jediný Matej vie čítať a písať a ostatní sú negramotní?

https://familysearch.org/ark:/61903/3:1 ... cc=1986782

Ďakujem

Dobrý deň,
ja to čítam ako sajátjából, saját je vlastný - mohlo by to znamenať, že Anna /Mátyásova matka/ je majiteľka domu?. Myslím, že čítať vedel Mátyás, jeho manželka Anna, ich dcéra Teréz, ale aj Matyásova matka Anna /v poslednom riadku/.

dangol wrote:Dobrý deň,
ja to čítam ako sajátjából, saját je vlastný - mohlo by to znamenať, že Anna /Mátyásova matka/ je majiteľka domu?. Myslím, že čítať vedel Mátyás, jeho manželka Anna, ich dcéra Teréz, ale aj Matyásova matka Anna /v poslednom riadku/.

Anna majiteľka domu určite nebola. Anna bola vlastne Matyášova svokra, matka jeho ženy. Ona u nich žila pravdepodobne od smrti svojho muža.
Mám tomu rozumieť, že vedeli čítať ale písať nie? Čo znamená no tud? Ja by som to preložila ako nevie.

natare65 wrote:Anna majiteľka domu určite nebola. Anna bola vlastne Matyášova svokra, matka jeho ženy. Ona u nich žila pravdepodobne od smrti svojho muža.

Odkial beriete tu istotu, ze sa dotycny neprizenil k neveste? Pretoze saját je naozaj sám, samostatný, resp. vlastník: https://en.wiktionary.org/wiki/saj%C3%A1t

natare65 wrote:Mám tomu rozumieť, že vedeli čítať ale písať nie? Čo znamená no tud? Ja by som to preložila ako nevie.

Ano, na citanie a pisanie je vedlajsia kolonka. Nad kazdou osobou je zvlast uvedene pohlavie, takze nad zenami mate "Nő", co je v madarcine zena.

Dobrý deň,
termínu sajátjából u Anny Maťašovej rozumiem tak, že si na živobytie privyrábala sama a nebola finančne odkázaná na deti. Bližšie jej práca nie je popísaná, a tak sa môžeme len domnievať, či pracovala na poli, v záhrade alebo skôr pri nejakých drobných ručných prácach. V kolónke, kam sa zapisovalo, či dotyčný vie písať, je u hlavy rodiny zapísané „fi tud“ - teda „muž, (čítať) vie“. Pri ženách je tam zase napísané „nö tud“, teda „žena, (čítať) vie“. Všetci štyria - hlava rodiny, Matej, s manželkou Annou, dcérou Teréziou i s mamou Annou teda čítať vedeli.

duros wrote:

natare65 wrote:Anna majiteľka domu určite nebola. Anna bola vlastne Matyášova svokra, matka jeho ženy. Ona u nich žila pravdepodobne od smrti svojho muža.

Odkial beriete tu istotu, ze sa dotycny neprizenil k neveste? Pretoze saját je naozaj sám, samostatný, resp. vlastník: https://en.wiktionary.org/wiki/saj%C3%A1t

natare65 wrote:Mám tomu rozumieť, že vedeli čítať ale písať nie? Čo znamená no tud? Ja by som to preložila ako nevie.

Ano, na citanie a pisanie je vedlajsia kolonka. Nad kazdou osobou je zvlast uvedene pohlavie, takze nad zenami mate "Nő", co je v madarcine zena.

Matyášova sestra Eva vydatá za Drenkoviča rodila deti do domu číslo 100. Bolo to ešte pred sobášom Matyáša a Anny Chnápkovej, ktorý bol v roku 1855. A tiež Matyášova Matka Mária má pri úmrtí v roku 1859 bydlisko Veselé 100. Tento záznam ako aj sobáš Matyáša mám z archívu, nakoľko na internete tieto údaje chýbajú. Odtiaľ tá istota o tom, že Matyáš bol vlastník domu.

https://familysearch.org/ark:/61903/3:1 ... cc=1554443

Až teraz som to pochopila, ja som bola presvedčená že no je vo význame nie alebo ne. teraz mi to dáva zmysel. Ďakujem

patricius95 wrote:Dobrý deň,
termínu sajátjából u Anny Maťašovej rozumiem tak, že si na živobytie privyrábala sama a nebola finančne odkázaná na deti. Bližšie jej práca nie je popísaná, a tak sa môžeme len domnievať, či pracovala na poli, v záhrade alebo skôr pri nejakých drobných ručných prácach. V kolónke, kam sa zapisovalo, či dotyčný vie písať, je u hlavy rodiny zapísané „fi tud“ - teda „muž, (čítať) vie“. Pri ženách je tam zase napísané „nö tud“, teda „žena, (čítať) vie“. Všetci štyria - hlava rodiny, Matej, s manželkou Annou, dcérou Teréziou i s mamou Annou teda čítať vedeli.

Ďakujem. Takže všetci vedeli čítať, no písať sa nenaučili. Aj by ma zaujímalo ako je to možné, že dotyčný vedel čítať, písať nie.

Nie je to až tak zložité si predstaviť, v tej dobe sa na úrovni gramotnosti ( i keď nie celkom priamo) zaslúžila vo veľkej miere cirkev - pri bohoslužbách sa používali spevníky, kde veriaci museli pri speve čítať, čím si udržiavali znalosť čítania, nadobudnutú krátkym "preškolením", lebo o navštevovaní školy, ako ju poznáme sa v tej dobe ešte nedalo hovoriť. Nejaké knihy (väčšinou náboženskej povahy, príp. kalendáre) mali aj doma. Príležitostí na písanie však jednoduchí ľudia veľa nemali a ak sa aj koľko-toľko písať naučili, bez praktického využívania túto znalosť strácali.