Genealogické fórum

Drahí latinčinári prosím pomôžte!
Často nachádzam v latinských dokumentoch slovesné spojenie neurčitku nasledovaného slovesom v pasívnom tvare, minulom čase alebo podmieňovacom spôsobe (infinitív + pasívum imperfekta / pasívny subjuktív / aktívny subjuktív / pasívny subjunktív imperfekta) Napríklad:
esse praetendebatur
exarare dignabatur
eruere teneatur
evincere satagant
decernere consuevimus
se exhibere & impendere velle pollicetur
consistere dignoscerentur
Ako napríklad vo vete: Qvantumvis substratum praesentis Instituti in eo consistere dignoscerentur.
Ako sa dá táto slovesná väzba preložiť do slovenčiny aby dávala zmysel?

Obávam sa, že s týmto problémom Vám nebudeme vedieť poradiť. Bolo by zrejme vhodnejšie sa obrátiť na latinčinárov pôsobiacich na ktorejkoľvek katedre histórie.

Nechám to ešte chvíľu otvorené. Možno nejaký latinčinár pôjde okolo.

SDG napísal: ↑20 Mar 2018, 16:35 Nechám to ešte chvíľu otvorené. Možno nejaký latinčinár pôjde okolo.

Obavam sa, ze nie. Ak nevedel Patrik, ktory je tu za najlepsieho latinara, tak odporucam posluchnut jeho radu.

Tak som trochu študoval latinčinu a vyzerá to že nejde o nejakú väzbu medzi dvomi slovesami, ale o to, že v slovoslede latinskej vety sa zvyknú slovesá dávať väčšinou na koniec. Ak sú pri sebe dve slovesá, tak to naznačuje, že ide o súvetie a sloveso, ktoré je v neurčitku, tvorí vedľajšiu vetu. Druhé sloveso potom tvorí hlavnú vetu. Takže sloveso v neurčitku si treba pri preklade zobrať zvlášť a hľadať podstatné mená, ktoré s ním tvoria vedľajšiu vetu.