K rodom Rudnay a Justh

[Mojmír]

@laco: pozerám že sme rodina

Justhovci boli šlachtickým rodom z Necpal v Turci.
Rudnayovci boli šlachtickým rodom z Divék-Rudno (Nitrianske Rudno).

Zápis je z roku 1802, kedy ešte Alexander Rudnay netušil, že o pár rokov bude musieť bežať o svoj život.
V roku 1806 Rudnayovci prišli do Divék-Ujfallu (Diviacka Nová Ves) aby si podelili majetok po Ujfallusyovcoch, ktorí vymreli po meči.

Pozostalá vdova Ujfallusyová na nich poštvala svojich opitých sedliakov, ktorí Rudnayovcov 2 dni mlátili.
Alexander Rudnay sa zachránil skokom z okna a útekom do lesa.
Po 2 dňoch povstanie potlačili jazdci z topolčianskej posádky, pozostalú vdovu Ujfallusyovú strčili do väzenia v Nitre a
Rudnayovci si tak mohli zmeniť priezvisko na Rudnay de Rudno et Divék-Ujfallu.

Ja som potomkom luteránskej vetvy Rudnayovcov, ktorá vznikla v 17-tom storočí, keď si katolík Žigmund Rudnay mladší de Divék-Rudno zobral za manželku luteránku Zuzanu Prónay de Tót-Próna et Blatnicza (zo Slovenského Pravna a Blatnice v Turci).
A nielen že si ju zobral, ale prijal aj jej luteránske náboženstvo, z čoho usudzujem že Prónayovci museli byť oveľa bohatší ako Rudnayovci a mohli si diktovať podmienky manželskej zmluvy.

@andrej58: zrejme máte na mysli zákon o apostáze, ktorý platil v rokoch 1732-1792.
Podla neho v zmiešaných manželstvách ak bol otec katolík, museli byť všetky deti vychovávané katolícky,
ak bol otcom luterán (alebo kalvín), mohli len synovia byť vychovávaní nekatolícky.
Ale v roku 1802 už neplatil.

Zaujímavé je že Alexander Rudnay bol krstným otcom svojmu luteránskemu synovcovi.
Alexander sa totiž "preslávil" po celej Európe v roku 1822, kedy do Bratislavy zvolal katolícku synódu, na ktorej žiadal zrušenie Tolerančného patentu.
Synóda vyvolala vlnu protestov v luteránskych severských krajinách takže aj Habsburgovci sa od nej poponáhlali dištancovať.

[Mojmír]

O Justhovcoch si prečítajte aj: http://www.necpaly.sk/historia.html

[laco]

Ten text na necpaly.sk je viac-menej prevzatý z wikipedie, ktorý som napísal už dávnejšie

Tento Andrej je tretím synom, najstarší Dionýz bol pokrstený v katolíckom kostole v Radošine (do tejto farnosti patrili Behynce), tu bol zapísaný ako krstný otec, ale aj ako krstiaci Alexander Rudnay s takouto "kumuláciou" som sa ešte nestretol - https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/T ... ,161656701. Druhý syn bol pokrstený v Svätom Kríži (dnes Považany) v rodisku matky a až tretí syn bol krstený tak ako som pôvodne očakával, teda ako evanjelik po otcovi. Tento tretí syn vo veku 20 mesiacov umrel, starší synovia a ich potomkovia boli katolíkmi.

@Wera & Andrej58 niečo v tomto zmysle si myslím aj ja

@Wera len upresnenie - nebol diakonom, ale Vice-archi-diakonom Topoľčianskym (v súčasnosti to pravdepodobne zodpovedá dekanovi) - podľa tohoto http://kt.lib.pte.hu/cgi-bin/kt.cgi?kon ... co_49.html bolo členenie Ostrihomská arcidiecéza/Trnavský vikariát/Nitriansky archidiakonát/Topoľčiansky distrikt (na čele s vice-archi-diakonom)

@Mojmír - v tvojej Rudnayovskej vetve bol tiež jeden sobáš s Justhovcami (Alexander Justh a Zuzana-Tereza Rudnay v roku 1743 na sviatok sv. Filipa a Jakuba v Ivančinej).

Laco

[Mojmír]

@laco o tej svadbe viem, maďarský historik Szluha Márton si tú Zuzanu vydatú za Justhom poplietol s mojou Zuzanou Rudnay(1694 asi Kostolná Ves - 29.11.1751 Dačov Lom),
ktorá sa 24.11.1720 vydala za urodzeného ev a.v. farára Jána Schmidta (II) (29.08.1692 Jelšava - 16.5.1757 Dačov Lom),
ktorý vtedy bol farárom v artikulárnom kostole v Necpaloch.
V roku 1721 ho šlachtickí bratia Ghýczyovci povolali kázať do ich farnosti v Assakurte (Nové Sady).
V roku 1733 cisár Karol III-VI zakázal verejné nekatolícke bohoslužby vo všetkých kostoloch, ktoré neboli artikulárne a v Assakurte nebol.
Ján Schmidt (II) musel z Assakurtu odísť. Jeho konškolák Jeremiáš Pilárik najmladší mu dohodil miesto v Galgagúte, ale tam sa mu
nepáčilo a tak v roku 1734 prijal pozvanie od šlachticov Podmanických kázať v ich farnosti v Aszóde.
29.6.1740 sa stal seniorom (biskupom) seniorátu Pešť-Békeš. Zachovali sa jeho vizitačné protokoly z rokov 1741-42.

Dva krát - v rokoch 1741 a 1743 bol navrhnutý ako kandidát na miesto superintendanta banských miest.
V roku 1741 prehral so svojím konškolákom Jeremiášom Pilárikom najmladším.
V roku 1743 prehral so Samuelom Hruškovičom, ktorý sa ale stal superintendantom podvodom.
13.1.1744 prešiel na Dačov Lom, kde úradoval až do svojej smrti.
Hruškovičovi podvod "odplatil" v roku 1745, kedy Hruškovič zakázal nočné bohoslužby, čo Ján Schmidt (II) odmietal vykonať
až do roku 1748, teda do Hruškovičovej smrti, čo na (vtedy čisto luteránskej) dedine Dačov Lom nemalo zmysel.

Po Jánovi Schmidtovi (II) bol na Dačovom Lome ev a.v. farárom jeho mladší syn Jozef Schmidt(17.8.1725 Nové Sady - 8.12.1785 Dačov Lom).
Ja som potomkom staršieho syna Jána Schmidta (III)(1723 Nové Sady - ?)

[laco]

maďarský historik Szluha Márton si tú Zuzanu vydatú za Justhom poplietol s mojou Zuzanou Rudnay(1694 asi Kostolná Ves - 29.11.1751 Dačov Lom),

To že Szluhu treba opatrne konzumovať je mi jasné, túto vetvu som veľmi podrobne neskúmal, ale zdala sa mi celkom "uveriteľná". Kde je matričný záznam o sobáši Zuzany Rudnay a Jána Schmidta? Veľmi by ma zaujímal. Zuzana, manželka Alexandra Justha sa narodila po roku 1723, keď je záznam o sobáši jej rodičov Františka Rudnay a Evy Szirchich v marike Ivančiná (Turčianska župa).

Laco

PS som tu na fóre nový, prosím o informáciu, či máme vytvoriť novú tému na Zuzany Rudnay, alebo máme pokračovať tu.

[Mojmír]

O Schmidtovcoch som písal v tomto vlákne: http://www.geni.sk/forum/hladam-predka/ ... k-ujfallu/
Tam aj máte kontakt na pána Dalibora, ktorý je tiež potomkom Rudnayovcov.

O ďalšej chybe Szluhu Mártona som písal v tomto píspevku: viewtopic.php?f=27&t=6546

Opravy/doplnky, ktoré som medzitým zistil:
-vzbura proti Rudnayovcom prebehla v roku 1808, nie 1806 ako som v tomto vlákne napísal. Je to preklep.
Viď http://www.diviackanovaves.sk/web.php?i ... ria3&idm=1
-kostol v Jelšave v roku 1682 zhabali jezuiti,ale 1687 ho luteráni získali späť. Katolíkom ho 22.3.1704 prisúdil Juraj Rákoczy (II)
V Evanjelickej encyklopédii Slovenska (Bratislava 2001) píšu o Jelšave úplné blbiny.
-Johann Godofroy de Hellenbach študoval medicínu v rokoch 1681-1684 na univerzite v Jene,posledný rok 1685 študoval vo Wittenbergu
-Jozef Schmidt prišiel do Dačovho Lomu 24.6.1757, nie 1756, teda až po úmrtí svojho otca Jána Schmidta (II) 16.5.1757
-Judita Fraszová nebola adoptovanou, ale vyženenou dcérou Adama Bodického. Adam mal za prvú ženu Barbaru Michalíkovú, keď mu tá umrela oženil sa s vdovou Barbarou Fraszovou, ktorá už mala dcéru Juditu. Adam bol nejako zaťažený na Barbary
-Jur Bezégh de Hájnik bol rozštvrtený na námestí v Prešove 14.5.1687

[Mojmír]

Ešte doplním, prečo sa Samuel Hruškovič stal superintendantom banských miest podvodom:
v roku 1743 po skone superintendanta Jeremiáša Pilárika najmladšieho získal v prvom kole
Samuel Hruškovič 44 hlasov, Ján Schmidt (II) 33 hlasov, Pavel Severíni 13 hlasov a Ján Sexty 3 hlasy.

Ani jeden z kandidátov teda nezískal nadpolovičnú väčšinu, preto mal hlavný cirkevný dozorca
barón Gábor Prónay de Tót-Próna et Blatnica z Acse a dozorca banského okolia Juraj Radvanský de eadem
zvolať druhé kolo voľby medzi Samuelom Hruškovičom a Jánom Schmidtom (II),
čo ale oni nespravili a jednoducho Samuela Hruškovača vyhlásili za superintendanta.

Vizitačné protokoly Jána Schmidta (II), Jeremiáša Pilárika najmladšieho, Samuela Hruškoviča a ďalších sú tu:
http://medk.lutheran.hu/sites/medit2.lu ... 1_1798.pdf
Pozor - veľký súbor.

[laco]

maďarský historik Szluha Márton si tú Zuzanu vydatú za Justhom poplietol s mojou Zuzanou Rudnay(1694 asi Kostolná Ves - 29.11.1751 Dačov Lom),
ktorá sa 24.11.1720 vydala za urodzeného ev a.v. farára Jána Schmidta (II) (29.08.1692 Jelšava - 16.5.1757 Dačov Lom),
ktorý vtedy bol farárom v artikulárnom kostole v Necpaloch.

Ďakujem za odkaz na staršiu diskusiu o Rudnayovcoch, tie zápisy v Dačovmom Lome sú veľmi zaujímavé a informatívne.

Po ich prečitaní sa mi zdá, že v tomto konkrétnom prípade sa Szluha mýlil len trochu a síce v tom, že Zuzanu, vydatú za Jána Schmidta uvádza pod menom Alžbeta (Erzsébet). Ten rok 1741 podľa mňa nie je označením žiadneho konkrétneho faktu, jedná sa o rok, keď je dotyčná osoba niekde spomenutá.
Zuzana Terézia Rudnay, vydatá za Alexandara Justha je o generáciu mladšia, jej rodičia František a Eva Sirchich sa zosobášili 7. februára 1723 v Ivančinej (Turčianska župa), sobáš Zuzany a Alexandra Justha sa uskutočnil 1. mája 1743 tiež v Ivančinej.

Dovoľujem si poslať výstrižok zo Szluhovej knihy, aby aj ostatní čitatelia mali predstavu o čom sa bavíme.

Laco