Rodina a jej postoj k tomu čo robíte

[alex1989]

Dobry den, pisalo sa tu o skusenostiach s matrikami, archivmi atd.... ale mna by zaujimalo ako ste presvedcili rodinu aby spolupracovala. Ci ste sa vsade stretly s kladnym ohlasom alebo ste zazili aj odmietnutie alebo horsie..... Ja konkretne mam jednu osobu v rodine od ktorej by som potrebovala par odpovedi ale uz teraz viem ze to s nou nebude lahke.... Preto by ma zaujimalo ako ste vy napr. presvedcili nejakeho clena rodiny aby spolupracoval.

[iobagion]

Je ťažko presvedčiť rodinu aby spolupracovala, keď nechce tak ju ničím nepresvedčíte. Keď som začala zostavovať rodokmeň pred troma rokmi tak mi veľmi pomohla a aj teraz pomáha (máme aj dvojhodinové telefonické rozhovory) mamina najmladšia sestra. V niečom mi pomohla aj mama ale nie vždy to fungovalo lebo mala "altzhajmera", pamätala si čo bolo pred päťdesiatimi rokmi ale nepamätala si čo bolo pred minútou, pri nej som však musela dávať pozor v akej je nálade, či bude spolupracovať. Jej sestra je iný kaliber, spolupracuje perfektne, veľa si pamätá a na sklonku života si vzala k sebe rodičov a "dochovala ich", popritom pri rozhovore s mamou vždy spomínali na to čo bolo a tak sa dozvedela ešte viac a ja jej vedomosti využívam aj teraz, nie raz kvôli mne a rodokmeňu nemá čas sa naobedovať. Ostatní príbuzný si pozrú len rodokmeň, keď niečo dopĺňam alebo upravujem, to mám perfektnú návštevu rodokmeňa. Ja som sa o "rodinu" nikdy veľmi nezaujímala, v tom som po otcovi, len v 60-tke mi asi preskočilo a začala som s rodokmeňom, ja čo pri spomínaní mami na jej príbuzných (bolo ich 9) som mala pocit, že som na kolotoči a kým mama dorozprávala tak ja som nevedela čo bolo na začiatku a o ktorej príbuznej to hovorila, všetko sa mi zlievalo do jednej "gule". Ale po troch rokoch práce je to už lepšie ale aj tak už si musím pozrieť o "kom je reč" lebo pri cca 1450 príbuzných v rodokmeni strácam prehľad hlavne pri rovnakých menách.
Doporučujem apelovať u Vašej príbuznej na to, že toto bude historický záznam o jej rodine a každý jej to bude závidieť, že niečo také má, hlavne kamarátky ak je to staršia osoba, lebo v tom období sa nemáte veľmi čím chváliť pri kávičke s kamarátkami.

iobagion

[duros]

Predpokladam, ze kazdy z nas ma ako pozitivne, tak aj negativne skusenosti. A tie druhe narastaju priamo umerne s odhalenim rodinnych "skandalikov" pocas badania... To su potom dokonca poziadavky na vymazanie z rodokmena aj osob, ktore su uz davno po smrti.

[andrej58]

niekedy je hlavné ich presvedčiť že nehľadáte majetky ....ale ako bolo povedané, keď nebude chcieť,nepohnete s ňou. Niekedy pomáha ukázať staré fotografie a k čomu ste sa dopracovali. Niekedy zobrať jeho rovesníka z rodiny s kým vychádza zadobre a počúvať o čom začnú spomínať...poprípadne ich usmerniť. Asi popri koníčku geneaológia treba začať študovať aj psychológiu

[iobagion]

Nie jednu osobu ale radšej dve a využiť na túto návštevu oslavu menín alebo narodenín dotyčnej nespolupracujúcej osoby. Je dobrí dohodnúť si s jednou osobou scenár ako sa bude rozvíjať rozhovor. Najlepšie začať spomínať na detstvo a na fotografie, prinútiť opatrne osobu aby vytiahla album a nad starými fotografiami, kde sme boli mladý a krásny, sa dá spomínať donekonečna. Len aby ste stíhali absorbovať valiace sa spomienkové informácie.
Na tejto stránke som sa dočítala, že údaje z listov vlastníctva viem použiť do rodokmeňa a tak som do 2-hej hodiny raňajšej sťahovala listy vlastníctva. Zistila som, že mám po mame celkom slušný majetok lesy, trávnaté porasty, role. Všetko to je nevysporiadané po jej mame a dokonca po maminom dedkovi. Ponúkla som to synovci s tým, že bude bohatý lebo mu určite svoj podiel dá aj sestra, aj mamine dve žijúce sestry, pozrel sa pri tejto ponuke na mňa pre istotu či mi už "nešibe", majetky nezabrali asi nie je chamtivý.
A čo sa týka "pikantných" informácií o určitej osobe a žiadosť o vymazanie, tak tu by som dotyčnú osobu upozornila na to, že pán farár všetky prehrešky ale len žien zapisoval do matriky pri zápise dieťaťa narodeného v neprítomnosti manžela dotyčnej ženy. Vo svojej rodine som našla poctivo napísané, že muž dotyčnej je už 3 rokov v Amerike, roky pekne spočítal. Jedna vzdialená príbuzná sa tak "šmykla" 3x, ale ani jedno dieťa neprežilo viac ako 3-4 mesiace.

Aj to sa stáva

[Adam]

Píšem síce po troch rokoch ale nevadí . U nás v rodine sa to celkom ujalo, viacero príbuzných sa rado chytí na nečakanú debatu a spomínanie na dávne časy. Ale nie všetci. Sem tam sa nájde niekto, komu sa do toho moc nechce, berie to tak, že sa to stalo pred veľmi veľa rokmi a netreba to vyťahovať stále dookola. Moji starí rodičia celkom dobre spolupracujú v bádaní, nebaví ich to skôr vtedy, keď im začnem vysvetľovať, čo som našiel v matrike v roku 1800 alebo tak, lebo oni si to (pochopiteľne) nepamätajú. Čo sa týka obdobia okolo prvej svetovej vojny alebo skôr, tak aj v súčasnosti sa snažím navštevovať najstarších obyvateľov (85+) z mojej lokality, ktorí vedia ešte veľmi veľa porozprávať o tom, ako sa žilo v časoch prvej ČSR, poprípade v časoch vojny a podaktorí boli zamladi ako ja a taktiež sa sem tam niekoho opýtali, že ako bolo vtedy a vtedy. A aj vďaka nim viem dnes kopec do podrobností rozobratých rodinných zápletiek, prečo tamten šiel tam a kto s ním atď atď atď. Často vedia rozprávať aj o konci 19. storočia. Kde kedy stála aká chalúpka, kto v nej býval a kopec iných zaujímavostí. A výhodou je, že títo starí ľudia sa na moje návštevy tešia. Často mi aj povedali, akí sú šťastní, že aspoň niekoho to zaujíma, lebo že v rodine k nim nikto nepríde s tým, že babka/prababka, porozprávaj mi o svojich rodičoch/starých rodičoch, ako sa žilo v 20-tych rokoch a tak. Takže pátrať hoci aj do podrobna sa dá, len vždy treba hľadať ľudí. Nie je podstatné sa rozprávať o tom s niekým z rodiny, stačí, keď je to veľmi starý človek a býval v susedstve vašich predkov. Tým pádom bude v podstate vedieť o nich všetko