prvé kino v LUČENCI

[alex1989]

Dobrý deň,
nevie mi tu niekto prosím poradiť kde by som zohnala nejaké informácie o histórii tohoto kina. Resp. kto ho vlastnil alebo spravoval. Vopred ďakujem za každú informáciu.

[patricius95]

Zdravím, skúšali ste sa so žiadosťou obrátiť priamo na príslušnú pobočku štátneho archívu?

[andrej58]

alebo skúste pamätnú knihu - kroniku mesta (ak sa zachovala z tých rokov), ak nie je na mestskom zastupiteľstve (tá kronika) skúste aj v príslušnej pobočke štátneho archívu.

[alex1989]

No problem je v tom ze ja zijem v CR takze si nemozem hocikedy zmysliet ze idem na Slovensko a este k tomu do Lucenca. Na archiv som sa skusala obratit pisomne, avsak neboli ochotny mi odpovedat ani na jednu otazku co sa dalo cakat

[staso]

Pošlite mi čo potrebujete resp. chcete zistiť. Možno s tým budem vedieť niečo spraviť.

[alex1989]

Pošlite mi čo potrebujete resp. chcete zistiť. Možno s tým budem vedieť niečo spraviť.

Ďakujem, poslala som mail.

[staso]

Na stránkach http://losoncianziksz.blogspot.sk/2014/ ... ter-2.html uvádza p. Puntigán v blogu o histórii mesta aj začiatky kina Apollo.
Podľa článku čerpal p. Puntigán z dobových lučenských novín.
Preklad:
Prvé kino v meste bolo postavené v západnej časti mesta, na pozemku niekdajšieho domu Bellus. Staviteľom bol Marosi Mátyás, majiteľ vtedy už v meste úspešného divadla pohyblivého obrazu, ktorý v roku 1911 s úspechom žiadal mestské zastupiteľstvo, aby tak ako to bolo uvedené v Lučeneckých Novinách, mohol postaviť moderným požiadavkám vyhovujúce „divadlo pohyblivého obrazu väčších rozmerov“. Vyhotovením stavebných plánov bol poverený Schmidl Sándor (Alexander), miestny staviteľ.
Podľa správy Lučeneckých novín: „...bude zariadené veľkolepými svetlami a najmodernejšími divadelnými potrebami, a to: oponou, ktorá má sama o sebe horibilnú hodnotu, vodovodom, postrekovacím systémom, ktorý bude zabezpečovať požiarnu ochranu. Ozdobná fasáda bude vo veľkom vyzdvihovať osvetlenie divadla. Hľadisko bude pozostávať zo 120 lóží a 700 sedadiel. Sedadlá boli vyhotovené podľa vzoru budapeštianskeho Vígszínház-u so samosklápacími sedadlami. V divadle nebude chýbať ani šnúrové podkrovie, prepadlisko a šatne. Tým pádom bude kino použiteľné pre kabarety, koncerty a charitatívne predstavenia...“. Bolo postavené v rekordnom čase, otvorené v októbri 1911.
Marosi v júli 1912 prepustil svoje vlastnícke práva dovtedajším spoločníkom, Sándorovi Schmidlovi a Ernovi, lučeneckým staviteľom. V roku ho kúpil 1928 Herczog Ignác, a prenajal ho Kunosi Mórovi „zvonka odeté v novom šate a zvnútra moderné, s priateľským farbami a domácim pohodlím je pohyblivé Apollo. Ústredné kúrenie zatiaľ zabezpečujúce príjemné teplo, nehlučne otvárateľné pohodlné sedadlá a solídna, vkusná maľovka sú všetko veci neodmysliteľné v modernom pohyblivom divadle a Apollo to všetko po renovácii dostalo, a teda to poskytuje divákom“ – napísal reportér Magyar Hírlap-u v roku 1935.
Po 2. svetovej vojne ho používali ako sklad, v rokoch 1967-1968 ho zrúcali.