Zapisovanie poznámok do matrík

[laco]

Do poznamky to farar mohol zapisat len vtedy, ak o tom sobasi vedel. A to teda len ak sa sobas udial v tej istej farnosti, alebo ak to dostal na vedomie z tej farnosti, kde sa dotycny zenil. Ak mu pri prvom manzelstve nikto nic neposlal z tej farnosti, nemal kam napisat. Este je tu moznost, ze bol slendrian....

Aj v písaní cirkevných matrík je istý vývoj. Povinnosť zapisovať sobáše do krstnej matriky sa zaviedla až v 20. storočí. V súčasnosti sa do krstnejm atriky zapisujú prvé sv. prijímanie, birmovka, sobáš, prípadná anulácia sobáša, kňazská vysviacka. Predpokladám, že ak prvý sobáš bol v roku 1893, tak v tom čase ešte toto zapisovanie nebolo povinné. Toto zapisovanie vzniklo z praktickej potreby - väčšia mobilita veriacich, ale aj postupné zavedenie civilného rozvodu a oddelenie cirkevných a štátnych matrík.

Laco

[duros]

Do poznamky to farar mohol zapisat len vtedy, ak o tom sobasi vedel. A to teda len ak sa sobas udial v tej istej farnosti, alebo ak to dostal na vedomie z tej farnosti, kde sa dotycny zenil. Ak mu pri prvom manzelstve nikto nic neposlal z tej farnosti, nemal kam napisat. Este je tu moznost, ze bol slendrian....

Aj v písaní cirkevných matrík je istý vývoj. Povinnosť zapisovať sobáše do krstnej matriky sa zaviedla až v 20. storočí. V súčasnosti sa do krstnejm atriky zapisujú prvé sv. prijímanie, birmovka, sobáš, prípadná anulácia sobáša, kňazská vysviacka. Predpokladám, že ak prvý sobáš bol v roku 1893, tak v tom čase ešte toto zapisovanie nebolo povinné. Toto zapisovanie vzniklo z praktickej potreby - väčšia mobilita veriacich, ale aj postupné zavedenie civilného rozvodu a oddelenie cirkevných a štátnych matrík.

Laco

Za toto fakt velka vdaka, netusil som to a mnohe to vysvetluje.

[ejco]

Aj v písaní cirkevných matrík je istý vývoj. Povinnosť zapisovať sobáše do krstnej matriky sa zaviedla až v 20. storočí. V súčasnosti sa do krstnejm atriky zapisujú prvé sv. prijímanie, birmovka, sobáš, prípadná anulácia sobáša, kňazská vysviacka. Predpokladám, že ak prvý sobáš bol v roku 1893, tak v tom čase ešte toto zapisovanie nebolo povinné. Toto zapisovanie vzniklo z praktickej potreby - väčšia mobilita veriacich, ale aj postupné zavedenie civilného rozvodu a oddelenie cirkevných a štátnych matrík.

So zápisom sobášov v krstnej matrike k menu sobášiaceho sa stretávam bežne aj koncom 19. storočia, napríklad matriky farnosti Bojnice a Lazany v okrese Prievidza. V druhej menovanej som našiel aj záznam o úmrtí na fronte 1. svetovej vojny alebo o úradnom vyhlásení za mŕtveho, keď sa z frontu nevrátil. Ako už bolo povedané, všetko záviselo od konkrétneho kňaza, ktorý bol aký pedant v zápisoch a evidencii.

[laco]

...Povinnosť zapisovať sobáše do krstnej matriky sa zaviedla až v 20. storočí. ....

So zápisom sobášov v krstnej matrike k menu sobášiaceho sa stretávam bežne aj koncom 19. storočia, napríklad matriky farnosti Bojnice a Lazany v okrese Prievidza. V druhej menovanej som našiel aj záznam o úmrtí na fronte 1. svetovej vojny alebo o úradnom vyhlásení za mŕtveho, keď sa z frontu nevrátil. Ako už bolo povedané, všetko záviselo od konkrétneho kňaza, ktorý bol aký pedant v zápisoch a evidencii.

No tie zápisy koncom 19. storočia sú zápisy sobášov zo začiatku 20. storočia, takže to nie je v protiklade s tým, čo som napísal. So zaujímavou vecou som sa stretol v matrike z Bánova, kde sú v krstnej matrike zápisy o úmrtiach z 50-tych rokov 20. storočia s podpisom matrikár. Pravdepodobne tu boli cirkevné matriky používané istý čas ako obecné matriky, skôr než sa dostali do archívu. (Napr. https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/T ... 007-9068-1 )

Pri starších sobášoch sa niekedy zvykli zapisovať sobáše, ktoré sa uskutočnili v inej farnosti do sobášnej matriky. Bežné to bolo u "významných" ľudí (šľachtici, patróni farnosti), ale stretol som sa s tým aj u "bežných" smrteľníkov.

Laco

[Mojmír]

Moje skúsenosti so slovenskými matrikami:

Rímsko-katolícka cirkev je cirkev centralizovaná, preto farári zapisovali to čo prikázal pápež.
To určovalo istú homogennosť zápisov. Naviac zapisovali len veľmi iniciatívni farári.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) je ovela menej centralizovanou a
preto oveľa viac záležalo od iniciatívy konkrétneho farára.
Preto kvalita kolíše oveľa viac od nepoužitelných matrík: https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/T ... ,130217202

až po fantastické: https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/T ... ,129930901

Sumárne by som povedal, že čím lepší farár, tým viacej faktov zapísal.

[duros]

Rozdelil som pôvodné vlákno, lebo už sme mimo pôvodnej témy.

Moje skúsenosti so slovenskými matrikami:

Rímsko-katolícka cirkev je cirkev centralizovaná, preto farári zapisovali to čo prikázal pápež.
To určovalo istú homogennosť zápisov. Naviac zapisovali len veľmi iniciatívni farári.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) je ovela menej centralizovanou a
preto oveľa viac záležalo od iniciatívy konkrétneho farára.
Preto kvalita kolíše oveľa viac od nepoužitelných matrík: https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/T ... ,130217202

až po fantastické: https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/T ... ,129930901

Sumárne by som povedal, že čím lepší farár, tým viacej faktov zapísal.

Pán Mojmír, zase zavádzate a porovnávate neporovnateľné. História je trochu iná, než Vaše predstavy vychádzajúce najmä z úzkoprsého cirkevného hľadiska. Do vedenia matrík totiž časom zasahoval aj štát, ktorý ich vyhlásil za verejnoprávne listiny. A začalo to už Máriou Teréziou, etc. A verejnoprávnu formu nadobudli aj protestantské matriky po r. 1790, takže by som bol na Vašom mieste opatrnejší.

[ejco]

No tie zápisy koncom 19. storočia sú zápisy sobášov zo začiatku 20. storočia, takže to nie je v protiklade s tým, čo som napísal. So zaujímavou vecou som sa stretol v matrike z Bánova, kde sú v krstnej matrike zápisy o úmrtiach z 50-tych rokov 20. storočia s podpisom matrikár. Pravdepodobne tu boli cirkevné matriky používané istý čas ako obecné matriky, skôr než sa dostali do archívu. (Napr. https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/T ... 007-9068-1 )

Áno, je to tak, zápisy s dátumom sobáša a menom sobášeného sú z čias po roku 1900.
No ale napr. v 60. rokoch 19. storočia nachádzam v krstnej matrike pri menách v poznámke informáciu, že dotyčný/-á bol/-a manželom/-kou toho a toho. A je zrejmé, že sobáš sa uskutočnil hlboko pred rokom 1900. Napríklad tu: (https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/T ... ,153234301)

[laco]

V prvom rade vďaka Durosovi za odčlenenie od pôvodného vlákna.

Rímsko-katolícka cirkev je cirkev centralizovaná, preto farári zapisovali to čo prikázal pápež.
To určovalo istú homogennosť zápisov. Naviac zapisovali len veľmi iniciatívni farári.

To s tou centralizáciou je, ale aj nie je pravda. Fakt je, že centralizácia sa výrazne zvýšila za uplynulých cca 100 rokov. Napríklad v Uhorsku menoval biskupov kráľ a Svätá stolica iba potvrdzovala menovaných biskupov. Ale to je na dlhú debatu a dostávame sa nielen mimo vlákna, ale aj mimo genealógie.

Každopádne, keď porovnám RKC matriky v rakúskej časti monarchie s uhorskými tak je dosť jasné, že obsah a forma bola výrazne ovplyvňované miestnou cirkevnou a štátnou vrchnosťou. V rakúskych zemiach sa zapisovalo omnoho viac, hlavne v sobášnych matrikách.

Predpokladám, že aj v evanjelickej cirkvi boli minimálne na úrovni dištriktov vydané smernice ohľadom minimálneho obsahu matriky.

Laco

[Mojmír]

Áno, štát respektíve politici zasahovali do matrík a to konkrétne:

1784 cisár Jozef II prikázal písať matriky v nemeckom jazyku nie latinkou, ale kurzívom, teda písanou formou švabachu.
Nariadenie bolo odignorované v Uhorsku, včetne Banátu, kde aj nemecké dediny písali matriky ďalej latinkou.

Cisár Jozef II aj zaviedol popisné čísla domov, aby tak mohol lahšie sledovať migráciu brancov.

V roku 1841 uhorská vláda prijala zákon, podľa ktorého od 1.1.1842 bola povinnosť písať matriky v maďarskom jazyku,
bez toho, že by zabezpečila školenia v maďarskom jazyku a tak si farári museli vymýšlať maďarské ekvivalenty slovenských povolaní.

V matrike Banskej Štiavnice sa tak môžete stretnúť s povolaniami ako "hevér" a "slemér" čo mali byť maďarské ekvivalenty
slovenských povolaní "havjar" a "šlamjar". Farár sa ani nenamáhal pozrieť do slovníka, že baník sa po maďarsky povie "banyász"

Po potlačení povstania 1848-1849 sa farári vrátili k latinčine, alebo slovenčine (M.M.Hodža v Liptovskom Mikuláši).

V Čechách sa v priebehu 19-storočia vrátili k češtine a latinke.
Táto strana zo Zlámanky je už písaná latinkou, predchádzajúca ešte švabachom: http://actapublica.eu/matriky/brno/proh ... ?strana=88

V Uhorsku luteránsky konvent konaný 5.-8.11.1875 v Budapešti prikázal, aby sa matriky písali po maďarsky,
čo ale v Prietrži kompletne odignorovali: https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/T ... ,129986101