Ako to bolo s pôdou..?

[Trenkie]

Dobry den, mam otazku.. bola som v geodetickom a kartografickom archive, a pozerala som si na mapach domy svojich predkov , pri troch som sa dozvedela kto bol najomca pozemku, a pri jednom boli ako majtelia uvedeni Ti moji predkovia ktori tam byvali.. no nie je mi to uplne jasne, lebo ked som citala ako to niekedy bolo, tak som sa docitala ze pôdu vlastnil vzdy zemepan, ale niekedy ju sedliak akoby mal vo svojom kvazi vlastnictve a dedili ju potomkovia... no musel za nu platit dan, a davat zemepanovi naturalie.. alebo proste uplne patrila zemepanovi, a sedliak ju len obrabal.., chcem sa teraz opytat.. bol to rok 1870, ako to teda mohlo byt? patrilo to gazdovstvo naozaj tomu mojmu predkovi, alebo nie?

[JanK]

Pozeral som možno inú obec a hlava rodiny mala v súpise v riadku napísané Gruntu majiteľ a hneď v susednom riadku vlastniteľ, je to v malej obci a je to väčšina obyvateľov. Ciže to boli miestny gazdovia, majitelia domov plus nejakých polí.
Potom v obci bol aj zemepán/?/, ktorí mal na svojich pozemkoch postavené domy, kde sa striedali jeho zamestnanci. Tí už nemali gruntu majiteľ. Neskoršie, im zemepán buď predal alebo daroval parcely a to vedľa seba, čiže teraz je z toho časť ulice. Starší ľudia ich s takým povýšeneckým hlasom volali Dvoráci, lebo predtým bývali vo dvore -volali to v Panskom dvore- boli to rôzne profesie, kočiš, kováč,bíreš,sluha... Je to tiež zo súpisu z roku 1869.
Kedy sa tí gazdovia a ako dostali k vlastníctvu pôdy, to by mohol skôr povedať odborník na tú ktorú obec, keď jej vznik je datovaný možno na 14 storočie

[duros]

Vzhladom k tomu, ze uvadzate, ze ide o vlastnictvo v r. 1870, treba si uvedomit, ze bolo uz po zruseni poddanstva. Tymto aktom preslo vlastnictvo urbarskej pody zo zemepana na rolnika. Islo o rozsah pody uvedeny v terezianskom urbari.

[Trenkie]

tak dajme tomu ze ten jeden ktory bol napisany ako majtel, bol vlastnikom domu... ostatni traja boli vsak v najme.. co potom znamenalo to? ak to bolo uz po zruseni poddanstva?

[duros]

Išlo o chudobnejších ľudí, ktorí nemali zrejme vo vlastníctve žiadnu pôdu (dovtedy želiari a podzeliari, v urbari hofieri domy nemajici). Títo sa zväčša nechávali najimat na robotu.

[Richard]

Dejiny Uhorska a Slováci (Ivan Mrva, Vladimír Segeš), 2012

Od 18. marca 1848 uhorský snem v rýchlom slede prijal zákony, ktoré znamenali koniec feudalizmu. Rušil nielen poddanské vzťahy, ale zavádza aj nové liberálne slobody (s. 265)

Veľkú zmenu priniesol urbársky patent a dekrét o odškodnení, ktorý vydal cisár 2. marca 1853. Urbárska pôda sa definitívne stala vlastníctvom roľníkov a štát sa zaviazal odškodniť bývalých zemepánov sumou 150 miliónov zlatých v štátnych dlhopisoch. Za jednu celú sedliacku usadlosť, čo bolo asi 12 hektárov poľnohospodárskej pôdy, dostal zemepán v priemere 600, za želiara 50 zlatých. Takéto riešenie bolo výhodné pre veľkých pozemkových vlastníkov. Magnáti dostali finančné prostriedky na modernizáciu svojich majerov a zbavili sa neproduktívnej poddanskej roboty.
Ostatné neurbárske pozemky – klčoviská, kopanice, vinice a ďalšie grunty označované aj ako remanencie – užívané poddanými na zmluvnom základe so zemepánom, si roľníci mali vykúpiť sami za sumu predstavujúcu obvykle 20-násobok ročného úžitku. Kto peniaze nemal, a bola ich väčšina, musel ďalej plniť robotné povinnosti voči bývalému zemepánovi. A tak sa feudálne prežitky vo forme bezplatnej roboty niekde udržali až do začiatku 20. storočia. (s. 289)

[Trenkie]

Dakujem za odpovede