Kde hľadať remeselníkov?
-
mimili
- Aktívny člen
- Príspevky: 100
- Dátum registrácie: 19 Okt 2015, 23:11
- Predkovia z oblasti: Gemer, Liptov, Dolná Nitra
Zdravím Vás, viete mi poradiť nejaký dobrý zdroj, kde by boli uvedení remeselníci v danej obci, keďže v urbároch ako som pochopila nie sú uvedení (ak sa nevenujú aj poľnohospodárstvu), existuje také niečo a je to dostupné na internete? Ďakujem.
-
duros
- Administrátor
- Príspevky: 5279
- Dátum registrácie: 11 Sep 2012, 14:52
- Predkovia z oblasti: Snopek, Varényi - farnosti Malá Hradná, Dubodiel, Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Trenčianska Turná, Dubnica, Jacovce
- Kontaktovať používateľa:
Existuje, ale nie na internete: http://www.geni.sk/ked-uz-nepomahaju-ma ... ni-supisy/
-
Richard
- Veľmi aktívny člen
- Príspevky: 293
- Dátum registrácie: 08 Jan 2013, 21:06
- Predkovia z oblasti: Skačany, Hradište, Veľká a Malá Lehota, Veľké Pole, Bánov, Budapešť, Mezice (ČR)
- Bydlisko: Bratislava
Len pridám trocha teórie o cechoch:
CECHY – organizácie remeselníkov, prípadne iných výrobcov a obchodníkov za feudalizmu. Vznikli v západoeurópskych mestách v 11. a 12. stor. U nás sa objavili začiatkom 14. stor., i keď prvé písomné doklady pochádzajú až z druhej polovice 14. stor. Vyvinuli sa z bratstiev, ktoré mali nábožensko-sociálny charakter. Vznik cechu nie všade podmienila existencia bratstva, pretože bratstvá a cechy naďalej existovali paralelne. Artikuly (stanovy) košických kožušníkov, datované r. 1307, sú asi mladšieho pôvodu. Prvé štatúty pre pekárov, obuvníkov a mäsiarov vydala r. 1376 mestská rada v Bratislave, preto môžeme predpokladať aj existenciu cechov týchto remesiel. Od začiatku 15. stor. v mestách vznikali cechové artikuly, ktoré určovali spôsob a organizáciu výroby, predaj výrobkov, povinnosti a práva členov cechu (vrátane duchovno-náboženských), voľbu cechových orgánov a pod. Cechové artikuly vydávali mestské rady, zemepáni i panovníci. Niekedy si ich cechy zostavili samy alebo prevzali od iného cechu a dali ich potvrdiť nadriadenej vrchnosti. Tam, kde bolo málo remeselníkov jednej profesie, zvyčajne si vytvárali združený cech príbuzné remeslá (napr. kováči, mečiari, nožiari, výrobcovia pancierov a pod.). Cechy vznikli najprv v najvýznamnejších mestách, od 16. stor. sa rozšírili aj v zemepanských mestách na vidieku. V 18. stor., keď rozvoj cechovníctva vrcholil, bolo na Slovensku vyše 1000 cechov v 160 mestách a mestečkách. Na čele cechu boli cechmajstri, plnoprávnymi členmi cechu boli majstri. Tovariši pracovali u majstrov ako námezdné sily. Najnižšou kategóriou boli učni. Tovariši museli absolvovať prax u viacerých majstrov (vandrovku) aj v zahraničí. Právo stať sa majstrom bolo vo viacerých cechoch limitované vlastníctvom nehnuteľného majetku v meste, povinnosťou vyrobiť majstrovský výrobok (Meisterstück), odviesť príslušný poplatok cechu a urobiť cechovú hostinu. V snahe obmedziť konkurenciu cechy limitovali nielen počty výrobkov a spôsob predaja, ale aj počet majstrov, tovarišov a učňov cechu. Aj tovariši sa združovali do vlastných cechov, ale majstri a vrchnosť ich obmedzovali, aby nedochádzalo k sociálnym konfliktom. Už v 18. stor. sa cechy stali brzdou výroby, avšak naďalej existovali popri manufaktúrach. Zrušil ich až zákon z 27. februára 1872. Okrem remeselných cechov existovali aj organizácie obchodníkov, nazývané gildy. U nás neboli také rozšírené, lebo obchodníci tvorili v mestách vedúcu skupinu obyvateľstva a nepotrebovali organizáciu na obranu svojich záujmov. (Július Bartl, Lexikón slovenských dejín, 2006)
CECHY – organizácie remeselníkov, prípadne iných výrobcov a obchodníkov za feudalizmu. Vznikli v západoeurópskych mestách v 11. a 12. stor. U nás sa objavili začiatkom 14. stor., i keď prvé písomné doklady pochádzajú až z druhej polovice 14. stor. Vyvinuli sa z bratstiev, ktoré mali nábožensko-sociálny charakter. Vznik cechu nie všade podmienila existencia bratstva, pretože bratstvá a cechy naďalej existovali paralelne. Artikuly (stanovy) košických kožušníkov, datované r. 1307, sú asi mladšieho pôvodu. Prvé štatúty pre pekárov, obuvníkov a mäsiarov vydala r. 1376 mestská rada v Bratislave, preto môžeme predpokladať aj existenciu cechov týchto remesiel. Od začiatku 15. stor. v mestách vznikali cechové artikuly, ktoré určovali spôsob a organizáciu výroby, predaj výrobkov, povinnosti a práva členov cechu (vrátane duchovno-náboženských), voľbu cechových orgánov a pod. Cechové artikuly vydávali mestské rady, zemepáni i panovníci. Niekedy si ich cechy zostavili samy alebo prevzali od iného cechu a dali ich potvrdiť nadriadenej vrchnosti. Tam, kde bolo málo remeselníkov jednej profesie, zvyčajne si vytvárali združený cech príbuzné remeslá (napr. kováči, mečiari, nožiari, výrobcovia pancierov a pod.). Cechy vznikli najprv v najvýznamnejších mestách, od 16. stor. sa rozšírili aj v zemepanských mestách na vidieku. V 18. stor., keď rozvoj cechovníctva vrcholil, bolo na Slovensku vyše 1000 cechov v 160 mestách a mestečkách. Na čele cechu boli cechmajstri, plnoprávnymi členmi cechu boli majstri. Tovariši pracovali u majstrov ako námezdné sily. Najnižšou kategóriou boli učni. Tovariši museli absolvovať prax u viacerých majstrov (vandrovku) aj v zahraničí. Právo stať sa majstrom bolo vo viacerých cechoch limitované vlastníctvom nehnuteľného majetku v meste, povinnosťou vyrobiť majstrovský výrobok (Meisterstück), odviesť príslušný poplatok cechu a urobiť cechovú hostinu. V snahe obmedziť konkurenciu cechy limitovali nielen počty výrobkov a spôsob predaja, ale aj počet majstrov, tovarišov a učňov cechu. Aj tovariši sa združovali do vlastných cechov, ale majstri a vrchnosť ich obmedzovali, aby nedochádzalo k sociálnym konfliktom. Už v 18. stor. sa cechy stali brzdou výroby, avšak naďalej existovali popri manufaktúrach. Zrušil ich až zákon z 27. februára 1872. Okrem remeselných cechov existovali aj organizácie obchodníkov, nazývané gildy. U nás neboli také rozšírené, lebo obchodníci tvorili v mestách vedúcu skupinu obyvateľstva a nepotrebovali organizáciu na obranu svojich záujmov. (Július Bartl, Lexikón slovenských dejín, 2006)