Dobrý deň,
„Pro memoria.
Praedium Komlós est impopulata Anno 1746 tempore verno per Slavos et quidem Augustanae Confessioni(s) addictos, sub Iudice Martino Vajas, Legislatore Georgio Czerovsky, sub Ministerio autem Admodum Reverendi Domini Johannis Sarkoszy, denati Anno 1754 die 1. Novembris.
Anno 1773 Mense Maji et Septembri(?) Campanile est erectam simulque aedes Parochiales sunt aedificatae, sub Ministerio Samuelis Sztankowits Rectoratu Michaelis Tomka, Praeceptoratu Petri Vagner, Judicatu Andreae Motyovsky Martino Kasko ut aedituis Andrea Matzay et Johanne Szenitzky.
Anno 1766 In nomine Sacro-Sanctae Triadis ipso Festo Sancti Michaelis Archangeli, cum orali consensu Domini Terrestris Spectabilis Domini Josephi Rudnanszky et Inclytae Universitatis, fundamentum oratorii novi ex coctis lateribus positum est, cuius parietes ex quercinis partim, partim abietinis columnis constant. Pastore Ecclesiae pro tempore Samuele Sztankovits Rectore Michaele Tomka, Praeceptore Petro Vagner Iudice Georgio Czerovsky, Notario Paulo Edegy, Iuratis Johanne Farkas, Legislatore, Paulo Bobor Andrea Toska, aedituis Georgio Toszetzky et Johanne Gyurkovits, sequenti Anno Iudex Motyovsky opus ad finem perduxit.“
Pre večnú pamäť.
Osada Komlóš bola zaľudnená v roku Pána 1746 na jar Slovákmi príslušnými k evanjelickému vierovyznaniu v čase, keď bol richtárom Martin Vajaš, zákonodarcom (myslí sa tým nejaká osoba, ktorá kreovala zákony*) Juraj Cerovský, a kazateľom dôstojný pán farár Ján Sarkóci, ktorý zomrel dňa 1. novembra 1754.
V mesiaci máji a septembri roku Pána 1763 bola postavená zvonica a farské budovy, a to v dobe, keď bol kazateľom Samuel Stankovič, rektorom Michal Tomka, učiteľom Peter Vagner, richtárom Andrej Moťovský, Martin Kakuš (jeho presná funkcia v obci nie je výslovne uvedená) a kostolníkmi boli Ondrej Macaj a Ján Senický.
V roku 1766 bol v mene Najsvätejšej Trojice na sviatok sv. Michala Archanjela posvätený základný kameň nového oratória (modlitebne / kostola), a to s výslovným súhlasom najjasnejšieho pána Jozefa Rudňanského, pána zeme a so súhlasom slávnej stoličnej vrchnosti, ktorého steny boli čiastočne z dubového dreva, čiastočne z borovicového (resp. jedľového) dreva postavené. To sa stalo v čase, keď bol pastorom Samuel Stankovič, rektorom školy Michal Tomka, učiteľom Peter Vagner, richtárom Juraj Cerovský, notárom Pavol Edegy, Jánom Farkašom, zákonodarcom*, prísažnými Pavlom Bobrom a Andrejom Toškom, kostolníkmi Juraj Tosecký a Ján Ďurkovič, v nasledujúcom roku bolo dielo dokončené za richtára Moťovského.
*Latinský slovník mám doma, ak sa mi cez víkend pripomeniete, pozriem, či tam je lepší preklad
P.S. Ťukal som to do klávesnice narýchlo, prepáčte ak som pri prepise/preklade spravil nejaký preklep, najmä v menách.
