Dobry den,
v matrike umrti v Sobotisti sa v 90. rokoch 19.stor. nachadzalo vela umrti malych myslim,ze nemanzelskych deti z Viedne. Vie mi to niekto prosim vas vysvetlit?
Nad menom maju nejake cislo - a rok umrtia. Su to deti zien co sluzili vo Viedni? ... preco tolko umrti malych deti? ...
dakujem
https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/T ... n395916367
umrtia malych deti
-
patricius95
- Administrátor
- Príspevky: 3551
- Dátum registrácie: 17 Okt 2012, 23:08
- Predkovia z oblasti: Ličartovce → Zakarovský, Ruské Pekľany → Koscik, Havranec → Leľo, Nitr. Streda → Trenčiansky
- Bydlisko: Prešov
Tipujem, že to číslo nad menom je poradové číslo narodeného v matrike narodených Viedne. Samotné úmrtie toľkých detí z Viedne je podľa mňa dosť zvláštne a treba za tým hľadať asi nejakú konkrétnu udalosť, ktorá sa v Sobotišti odohrala... 
S pozdravom
Patrik Zakarovský
Patrik Zakarovský
-
duros
- Administrátor
- Príspevky: 5279
- Dátum registrácie: 11 Sep 2012, 14:52
- Predkovia z oblasti: Snopek, Varényi - farnosti Malá Hradná, Dubodiel, Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Trenčianska Turná, Dubnica, Jacovce
- Kontaktovať používateľa:
Vo Viedni bol sirotinec a ludia zo Zahoria si odtial casto adoptovali deti, resp. si ich brali do vychovy. S niecim podobnym mam skusenost z Plaveckeho Stvrtka.
Dobrý deň,
môj postreh k danej téme je nasledovný. Neďaleká dedina Sobotišťa - Podzámek (Podbranč) pri sčítaní obyvateľstva z roku 1869 sa v mojej rodine nachádzajú dve deti vo veku 3 a 2 roky pôvodom z Viedne samozrejme s iným priezviskom a príslušnosť k rodine je "NALEZENEC". Netuším, z akých dôvodov si brali tieto deti z Viedne. Ale isto to súvisí so situáciou, ktorú ste načrtli.
môj postreh k danej téme je nasledovný. Neďaleká dedina Sobotišťa - Podzámek (Podbranč) pri sčítaní obyvateľstva z roku 1869 sa v mojej rodine nachádzajú dve deti vo veku 3 a 2 roky pôvodom z Viedne samozrejme s iným priezviskom a príslušnosť k rodine je "NALEZENEC". Netuším, z akých dôvodov si brali tieto deti z Viedne. Ale isto to súvisí so situáciou, ktorú ste načrtli.
Ev a.v. farár v Krajnom 1895-1920 Michal Bodický vo svojich pamätiach: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1312/Bodi ... amati-II/2
napísal: "V Krajnom a v tomto kraji vôbec je silný prírast obyvateľstva. Pokým ľudia žili skromne, bolo i chleba, i na všetky domáce potreby. Chudobnejší chodili do výžinku a vyrobili na celý rok i do seba i na seba. Pozdejšie začalo sa sťahovanie do Ameriky, odchádzali ta najsúcejší, najzdravší ľudia, dobre sa im vodilo; teraz ani toho niet. Po prevrate začali jednotlivci predávať svoje malé majetky a zakupovali sa v úrodnejšom kraji. Takzvaná pozemková reforma by bola mohla pomôcť ľudu, keby sa do toho neboli zamiešali sebeckí ľudia, ktorí hľadeli pomôcť sebe a nie iným. Ale to sem nepatrí. Pri mojom príchode do Krajného ženičky zarábaly i tak, že si braly z viedenského nalezínca (Findelhaus) deti na vychovávanie. Obsypané vlastnými dietkami, opatrovaly svedomite aj cudzie, tak že sa stalo, keď taká opatrovkyňa mala odovzdať vo Viedni dieťa, zľútilo sa jej nad ním a doniesla ho zpät ako svoje. Potom to prestalo, lebo rakúska vláda nechcela dávať peniaze do Uhorska. Teraz sa to zas obnovilo a v krajnianskom chotári je veľa cudzích detí, donášaných z Rim. Soboty, preto ich volajú Rimanmi."
napísal: "V Krajnom a v tomto kraji vôbec je silný prírast obyvateľstva. Pokým ľudia žili skromne, bolo i chleba, i na všetky domáce potreby. Chudobnejší chodili do výžinku a vyrobili na celý rok i do seba i na seba. Pozdejšie začalo sa sťahovanie do Ameriky, odchádzali ta najsúcejší, najzdravší ľudia, dobre sa im vodilo; teraz ani toho niet. Po prevrate začali jednotlivci predávať svoje malé majetky a zakupovali sa v úrodnejšom kraji. Takzvaná pozemková reforma by bola mohla pomôcť ľudu, keby sa do toho neboli zamiešali sebeckí ľudia, ktorí hľadeli pomôcť sebe a nie iným. Ale to sem nepatrí. Pri mojom príchode do Krajného ženičky zarábaly i tak, že si braly z viedenského nalezínca (Findelhaus) deti na vychovávanie. Obsypané vlastnými dietkami, opatrovaly svedomite aj cudzie, tak že sa stalo, keď taká opatrovkyňa mala odovzdať vo Viedni dieťa, zľútilo sa jej nad ním a doniesla ho zpät ako svoje. Potom to prestalo, lebo rakúska vláda nechcela dávať peniaze do Uhorska. Teraz sa to zas obnovilo a v krajnianskom chotári je veľa cudzích detí, donášaných z Rim. Soboty, preto ich volajú Rimanmi."