Názov miesta v latinčine

[dado11]

Zdravím, chcel by som sa spýtať a poradiť s kolegami, aký máte názor na identifikáciu obce pôsobenia p. farára Juraja Szent-Keresztiho.

Lat.
Fuit 1630. parochus in Nagy-Szuha, qua talis interfuit synodo 4. et 5. Oct. hoc a. Tirnaviae celebratae. Ex parocho Nagy-Szuhaensi, 27. Jun. 1631. Emericus Losi vic. gen. investit illum in parochum Leoriziensem (?) per Mathiam Verebélyi VADiac. Hontensem introducendum.
(Zdroj: Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894)
Slov.
V r. 1630 bol farárom vo Veľkej Suchej, dnešnej Hrnčiarskej Vsi, ako taký sa zúčastnil 4. a 5. októbra na synode, slávenej v Trnave. Z farára vo Veľkej Suchej ho 27. júna 1631 ustanovil generálny vikár Imrich Losi za farára v Leoriziensem (?), uviedol ho hontiansky vicedekan Matej Verebélyi.

Moja dedukcia:
Čo sa týka obce Leoriziensem - v celom diele sa tento názov spomína len raz (t.j. pri mene J. Szentkeresztiho), ak by išlo o obec s farnosťou, tak by táto farnosť pravdepodobne bola v zozname a to nie je. Myslím si, že ide o preklep a malo ísť o výraz: "Losonczensis", čiže Lučenec. Keby sme len vychádzala z faktu, že pôsobil ako farár v obci Gácsfalva (Stará Halič) - tá patrila do: "in ADtu Neogradiensi, VADtu Losonczensi", čiže Novohradská arcidiakonát a Lučenecký vicearcidiakonat - v dnešnej dobe neexistuje, ani v r. 1894 neexistoval, tak možno išlo o VAD v 18. storočí a neskôr zanikol?

Vopred všetkým ďakujem za pomoc,
s pozdravom Dávid

[laco]

Pozrel som si Némethyho knihu a nedám odpovede, len vypichnem tri veci:

1. Ten otáznik pri Leoriziensem je už v knihe, čiže ani autor to pri písaní nevedel. Možno by pomohlo nazretie do originálu listiny, ale keďže nie je napísané, z akej listiny čerpal, tak je to zložité.

2. Némethy nepovažoval Juraja Szent-Keresztiho v Gácsflava (Stará Halič) a Juraja Szent-Keresztiho v Leoriziensis za tú istú osobu, resp. nebol o tom presvedčený, keďže v časti o farároch ich uvádza ako dve osoby.

3. Gácsfalava (Stará Halič) sa v roku 1772 stala súčasťou Rožňavskej diecézy, ktorá vznikla vyčlenením z Ostrihomskej arcidiecézy. V čase vzniku knihy bola súčasťou Rožňavskej diecézy, jej Novohradského archidiakonátu a jej Haličského vicearchidiakonátu. V súčasnosti sa už diecézy územne delia iba na dekanáty a farnosti a Stará Halič je súčasťou Novohradského dekanátu v Rožňavskej diecéze.

Laco

[dado11]

Ďakujem krásne za komentár, veľmi si vážim akúkoľvek informáciu a názor. Áno, súhlasím, v skutočnosti sa pokojne mohlo, ale i nemuselo jednať o tú istú osobu.
A žiadny Lučenecký vicearcidiakonat neexistoval?

Ďakujem

[laco]

No niekedy miesto pýtania je dobré zalistovať si v literatúre

Na str. 376 je spomínaný Losoncz (Lučenec), ktorý: Nunc in Diocesi Rosnaviensi, ADtu Neogradiensi, VADTu Losonczensi.
Čiže v čase vydania knihy bol aj Lučenecky vicearchidiakonát.

Laco

[dado11]

Vďaka, ja som hľadal zmienku a dôkaz o tomto cirkevnom celku v inom zdroji než v citovanom diele a to som nenašiel. Áno, v tomto diele spomínaný L.v. je, z tejto informácie som predsa už vychádzal v prvom príspevku Ale ďakujem krásne i tak.
Mňa v tejto veci skôr zaujala zmienka toho Haličského vicearchidiakonátu, keď v diele je Stará Halič zaradená pod Lučenecký v., čo mi potom prišlo navzájom vylučujúce.

[laco]

V diele je najprv zaradenie v pôvodnej Ostrihomskej arcidiecéze uvedené slovkom Olim (= predtým), a "súčasné" uvedené slovkom nunc (= teraz).

Pri Starej Haliči je teda napísané (približný preklad): Predtým v Arcidiecéze [Ostrihomskej] v archidiakonáte Novohradskom, vicearchidiakonáte Lučeneckom. Teraz v Rožňavskej diecéze, archidiakonáte Novohradskom, vicearchidiakonáte Haličskom.

Laco

[dado11]

Ďakujem veľmi pekne za pomoc, už rozumiem aj tomuto.