Nemanželské dieťa Áno/nie

[Adam25]

Pekný deň všetkým,
idem si sem po radu o niečom, čo vlastne ani nemá správnu odpoveď a vlastne na tom ani nezáleží, zaujímajú ma skôr Vaše názory. Obrázky nebudem pridávať, jedná sa o údaje z nedigitalizovaných štátnych matrík. Takže...
30.9.1902 sa narodil chlapec Štefan slobodnej matke Zuzana Holkovej - chlapec sa teda volal Štefan Holka. Zuzana je mojou praprababkou. O 7 dní neskôr, to jest 7.10.1902 sa Zuzana Holková vydala za môjho prapradeda Pavla Bielčika. Ešte uvediem jednu skutočnosť a síce, že oznamovateľom narodenia toho Štefana je ten môj prapradedo Pavol Bielčik. V tomto momente by to vyzeralo, že dvojica sa akosi nestihla vziať pred narodením dieťaťa a tak sa teda vzali až týždeň po jeho narodení. Lenže štandardne by človek očakával pri narodení nemanželského dieťaťa poznámku, že bolo dodatočne legitimizované tým sobášom z dňa 7.10.1902, prípadne ďalšia poznámka by nás informovala, že priezvisko dieťaťa sa mení z Holka na Bielčik. Toto tam však nenájdeme. Štefan umrel malý, žil len 2 mesiace, zomrel 2.12.1902. Pri úmrtí je opäť zapísaný ako Štefan Holka, kolónka s otcom je prázdna, matka uvedená ako Zuzana Holková. Črtajú sa tu 2 scenáre:
1, Štefana mala Zuzana Holková s niekým iným, po čase mohla už ako tehotná spoznať môjho prapradeda Pavla (vlastne boli skoro susedia, čiže sa asi poznali od detstva), keďže si ju vzal, zrejme bol ochotný sa postarať aj o dieťa, ktoré nie je biologicky jeho.
2, Štefana mala Zuzana Holková naozaj s mojím prapradedom Pavlom Bielčikom, ale z nejakého dôvodu ho za jeho krátky život (2 mesiace) nestihli úradne legitimizovať. A tu prichádzajú moje otázky - Bol ten proces nejako príliš byrokraticky náročný? Ide o to, že som našiel aj deti, ktoré boli hneď po sobáši legitimizované, povedzme do týždňa. Len podotknem, že prapradedo Pavol bol drotár, čiže doma bol skutočne veľmi málo, je možné, že odišiel hneď po sobáši a prišiel ktoviekedy - mohla táto jeho neprítomnosť nejako znemožniť legitimizáciu? (zrejme áno, keďže sa jednalo o jeho priznanie otcovstva). Oznamovateľkou pri úmrtí dvojmesačného Štefana bola Zuzanina sestra (alebo švagriná, volali sa rovnako), z toho nie je možné usúdiť, či bol Pavol práve doma, ale niečo to možno naznačuje....Na druhej strane, práve povedomie o vysokej detskej úmrtnosti by mohlo spôsobiť, že sa budú všetci usilovať o skorú legitimizáciu.
Po 120 rokoch na tom naozaj nezáleží, no aj tak ma zaujíma váš názor, či dotyčný Štefan nebol legitimizovaný, pretože bol naozaj od iného, alebo sa to proste nestihlo, mohol byť prapradedo Pavol pracovne preč, atď.
Vopred vďaka za postrehy.
A.B.

[duros]

Môj názor je, že platí ad 1).

[Anina]

Dobrý deň.

Máma dva príklady stareniek môjho manžela.
Starenka porodila dcéru ako slobodná. Po hádke s otcom dieťaťa sa rozišli. Vyhliadol si ju Seničan Amerikán. Keď už sedela aj s dcérou a šifkartou na voze, ktorý ich mal odviezť ku vlaku., prišiel stareček . Zložil ich z voza a išli rovno do kostola spísať ohlášky. Teta mala celý život rodné priezvisko po matke.
Druhej starenke sa narodil syn. Jeho otec bol v tom čase vojak a tak sa so sobášom čakalo na skončenie vojenčiny. Tiež mal priezvisko po matke. Ďalších päť synov po otcovi. Na otázku prečo mu neprepísali priezvisko, starenka odpovedala.
Prepis bol drahý, peňazí nebolo. A k čomu by to bolo. Veď každý vedel, že je jeho.
Neviem, či sa za prepis platilo, bolo to v r. 1913.

Prajem pekný deň. Anina

[laco]

Ešte treba vziať do úvahy aj to, že môže jednať o dva rôzne právne postupy - jeden cirkevno-právny a jeden civilný.

Tie dodatočné legitimizovania, čo poznáme z cirkevných matrík, prebiehali v zmysle cirkevných zákonov a to tuším prebiehalo "skoro automaticky" - ak teda boli splnené podmienky cirkevného práva. Ako to prebiehalo v zmysle uhorského civilného práva v roku 1913 vôbec netuším.

Laco