Ďakujem
Čo to vlastne znamená?
Dobrý deň, prosím vás čo znamená že dňa XX. X. 1939 bol L. Školník vzatý do kmeňového počtu ako príslušník Maďarska a v roku 1947 bol prehlásený za nezvestného. Čo to znamená že bol vzatý ako príslušník Maďarska, on bol Slovák ktorý bol najprv čsr vojak neskôr asi maďarský.
Ďakujem
Ďakujem
Dôležitá vec je neprestať sa pýtať , Prajem pekný deň, Dávid
, Prajem pekný deň, Dávid-
martin02
- Nováčik
- Príspevky: 47
- Dátum registrácie: 28 Jan 2013, 16:16
- Predkovia z oblasti: farnosti Brezany, Lazany, Bojnice
Tu by sa vcelku hodil ten vyxkovaný dátum - každopádne "vzatý do kmeňového počtu" znamená asi toľko, že bol prijatý do zväzku armády nejakého štátu. To, že bol "príslušníkom Maďarska" poukazuje na to, že v tej dobe bol maďarským občanom - možno žil na (česko)slovenskom území, ktoré pripadlo Maďarsku...
Dado11,
myslím si, že vysvetlenie na Vašu otázku je nasledovné: kým bol L. Školník vzatý do kmeňového počtu ako príslušník Maďarska, tak tomu predchádzala Prvá viedenská arbitráž, ktorá sa konala 02. novembra 1938 na zámku v Belvedere.
Výsledok arbitráže
Česko-Slovensko prišlo na rokovania úplne nepripravené a výsledkom tejto tzv. Prvej viedenskej arbitráže bol dokument, ktorý nariaďoval Česko-Slovensku vzdať sa južného územia tvoreného líniou Senec - Galanta - Vráble - Levice - Lučenec - Rimavská Sobota - Jelšava - Rožňava - Košice - Michaľany - Veľké Kapušany - Užhorod - Mukačevo (vrátane týchto miest) až po hranice s Rumunskom v prospech Maďarska.
Zrušenie prvej a druhej viedenskej arbitráže
Viedenské arbitráže boli právne neplatné, pretože predstavovali akt medzinárodného násilia. Po skončení 2. svetovej vojny bola táto skutočnosť ešte potvrdená 10. februára 1947 ich vyhlásením Parížskou dohodou (mierová dohoda s Maďarskom) za zrušené a neplatné.
Boli obnovené hranice spred viedenskej arbitráže s tým, že Podkarpatskú Rus „darovalo“ Česko-Slovensko ešte v roku 1945 Sovietskemu zväzu a Jarovce, Rusovce a Čunovo (dnes časti Bratislavy) pripadli Česko-Slovensku.
Všimnite si, že v r. 1947 boli zrušené obe arbitráže a súčasne v tom istom roku bol L. Školník prehlásený/vyhlásený za nezvestného. Teda dedukujem, že bol vojakom Maďarskej kráľovskej armády. Prosím, prečítajte si priložený úryvok textu k danej tématike, aby ste boli "v obraze"
:
„Aký je národ, taká je aj jeho armáda“, napísal svojho času slovenský generál a minister národnej obrany F. Čatloš. A to platí aj v prípade maďarskej armády rokov 1939 – 1945, ktorej príslušníkmi sa nedobrovoľne stali aj desaťtisíce Slovákov. Žiaľ, o ich osudy sa slovenská historiografia posiaľ vôbec nezaujímala a to aj napriek tomu, že tunajší Slováci prežili v jej rámci oveľa väčšie utrpenie, než ich vrstovníci v armáde slovenskej. Je povážlivým hendikep našej historiografie, že otázku Slovákov v Maďarskej kráľovskej armáde nikdy neskúmala, ani sa žiadnym spôsobom nezaujímala o preživších veteránov. Ak už nie pre iné, tak len pre množstvo obetí, ktoré si vojna spojená s okupáciou juhu Slovenska vyžiadala, to malo byť samozrejmosťou už dávno. Stačí letmý pohľad na pomníky a tabule padlým v oboch svetových vojnách. Pokiaľ na drvivej väčšine slovenského územia obete tej prvej niekoľkonásobne prevyšujú straty z druhej vojny, na území južného Slovenska je to celkom inak – počty obetí tu sa vyrovnávajú. Žiaľ, ani 60 rokov po vojne nemáme ani len približný odborný odhad počtu padlých Slovákov v radoch maďarskej armády. Alexander Mach ich počet ešte kedysi odhadol na asi 20. 000. Podľa všetkého je to nadsadené číslo. Rozhodne však v maďarskej armáde padlo viac Slovákov z južných oblastí Slovenska, predstavujúcich asi 20 % jeho predvojnovej rozlohy, než z celého zvyšného územia 1. Slovenskej republiky. Generál Čatloš vo svojich poznámkach spomína pri bilancovaní slovenskej účasti vo vojne nasledovný príklad: V Slovenskom Mederi, rodnej obci A. Macha, bolo už v roku 1943 11 padlých a 18 nezvestných vojakov v rámci maďarskej armády! Na území slovenského štátu takéto straty v porovnateľnom období neutrpelo ani jediné z veľkých miest, vrátane Bratislavy!
Vojenský historik Jozef Škultéty zas v roku 1964 napísal: „Netreba však zabúdať na to, že južné Slovensko bolo okupované horthyovským Maďarskom, ktorého vojnové vypätie proti Sovietskemu sväzu bolo asi 3-5 krát vyššie ako slovenského štátu. Tomu zodpovedá i počet mŕtvych, ranených a nezvestných na južnom Slovensku.“
Netreba dodávať, že fyzické tresty sa uchádzali najmä príslušníkom národnostných menšín. Tí boli apriori pokladaní za nespoľahlivých, predovšetkým Slováci, Rusíni a Rumuni.
Jedným z dôležitých prameňov, ktorí slovenskí historici skúmajúci slovensko-maďarské vzťahy zatiaľ vôbec nevyužili, sú aj dokumenty vojenského spravodajstva uložené dnes vo Vojenskom historickom archíve Bratislava (donedávna Trnava). K dispozícií sú tu nielen haldy materiálov týkajúcich sa sledovania a odhaľovania pokusov o špionáž, ale o.i. aj stovky výpovedí zbehov z maďarskej armády, ktorí smerovali práve na Slovensko. Vojenské spravodajstvo týmto venovalo veľkú pozornosť a svojimi posudkami sa jeho dôstojníci snažili o kladné vyriešenie ich žiadosti o azyl.
Zbehovia slovenskej a rusínskej národnosti sa temer bez výnimky sťažovali na surové zaobchádzanie zo strany maďarských veliteľov (či už dôstojníkov alebo poddôstojníkov), na podceňovanie, výsmech a urážky nacionálneho charakteru a v konečnom dôsledku aj na úbohú materiálnu a zásobovaciu situáciu v Maďarskej kráľovskej armáde. Podrobný výskum všetkých týchto materiálov si nesporne vyžiada obrovské množstvo času a predovšetkým zanietených bádateľov, ktorí budú ochotní vrhnúť sa na tieto nespracované a tabuizované otázky našej historiografie.
myslím si, že vysvetlenie na Vašu otázku je nasledovné: kým bol L. Školník vzatý do kmeňového počtu ako príslušník Maďarska, tak tomu predchádzala Prvá viedenská arbitráž, ktorá sa konala 02. novembra 1938 na zámku v Belvedere.
Výsledok arbitráže
Česko-Slovensko prišlo na rokovania úplne nepripravené a výsledkom tejto tzv. Prvej viedenskej arbitráže bol dokument, ktorý nariaďoval Česko-Slovensku vzdať sa južného územia tvoreného líniou Senec - Galanta - Vráble - Levice - Lučenec - Rimavská Sobota - Jelšava - Rožňava - Košice - Michaľany - Veľké Kapušany - Užhorod - Mukačevo (vrátane týchto miest) až po hranice s Rumunskom v prospech Maďarska.
Zrušenie prvej a druhej viedenskej arbitráže
Viedenské arbitráže boli právne neplatné, pretože predstavovali akt medzinárodného násilia. Po skončení 2. svetovej vojny bola táto skutočnosť ešte potvrdená 10. februára 1947 ich vyhlásením Parížskou dohodou (mierová dohoda s Maďarskom) za zrušené a neplatné.
Boli obnovené hranice spred viedenskej arbitráže s tým, že Podkarpatskú Rus „darovalo“ Česko-Slovensko ešte v roku 1945 Sovietskemu zväzu a Jarovce, Rusovce a Čunovo (dnes časti Bratislavy) pripadli Česko-Slovensku.
Všimnite si, že v r. 1947 boli zrušené obe arbitráže a súčasne v tom istom roku bol L. Školník prehlásený/vyhlásený za nezvestného. Teda dedukujem, že bol vojakom Maďarskej kráľovskej armády. Prosím, prečítajte si priložený úryvok textu k danej tématike, aby ste boli "v obraze"
:„Aký je národ, taká je aj jeho armáda“, napísal svojho času slovenský generál a minister národnej obrany F. Čatloš. A to platí aj v prípade maďarskej armády rokov 1939 – 1945, ktorej príslušníkmi sa nedobrovoľne stali aj desaťtisíce Slovákov. Žiaľ, o ich osudy sa slovenská historiografia posiaľ vôbec nezaujímala a to aj napriek tomu, že tunajší Slováci prežili v jej rámci oveľa väčšie utrpenie, než ich vrstovníci v armáde slovenskej. Je povážlivým hendikep našej historiografie, že otázku Slovákov v Maďarskej kráľovskej armáde nikdy neskúmala, ani sa žiadnym spôsobom nezaujímala o preživších veteránov. Ak už nie pre iné, tak len pre množstvo obetí, ktoré si vojna spojená s okupáciou juhu Slovenska vyžiadala, to malo byť samozrejmosťou už dávno. Stačí letmý pohľad na pomníky a tabule padlým v oboch svetových vojnách. Pokiaľ na drvivej väčšine slovenského územia obete tej prvej niekoľkonásobne prevyšujú straty z druhej vojny, na území južného Slovenska je to celkom inak – počty obetí tu sa vyrovnávajú. Žiaľ, ani 60 rokov po vojne nemáme ani len približný odborný odhad počtu padlých Slovákov v radoch maďarskej armády. Alexander Mach ich počet ešte kedysi odhadol na asi 20. 000. Podľa všetkého je to nadsadené číslo. Rozhodne však v maďarskej armáde padlo viac Slovákov z južných oblastí Slovenska, predstavujúcich asi 20 % jeho predvojnovej rozlohy, než z celého zvyšného územia 1. Slovenskej republiky. Generál Čatloš vo svojich poznámkach spomína pri bilancovaní slovenskej účasti vo vojne nasledovný príklad: V Slovenskom Mederi, rodnej obci A. Macha, bolo už v roku 1943 11 padlých a 18 nezvestných vojakov v rámci maďarskej armády! Na území slovenského štátu takéto straty v porovnateľnom období neutrpelo ani jediné z veľkých miest, vrátane Bratislavy!
Vojenský historik Jozef Škultéty zas v roku 1964 napísal: „Netreba však zabúdať na to, že južné Slovensko bolo okupované horthyovským Maďarskom, ktorého vojnové vypätie proti Sovietskemu sväzu bolo asi 3-5 krát vyššie ako slovenského štátu. Tomu zodpovedá i počet mŕtvych, ranených a nezvestných na južnom Slovensku.“
Netreba dodávať, že fyzické tresty sa uchádzali najmä príslušníkom národnostných menšín. Tí boli apriori pokladaní za nespoľahlivých, predovšetkým Slováci, Rusíni a Rumuni.
Jedným z dôležitých prameňov, ktorí slovenskí historici skúmajúci slovensko-maďarské vzťahy zatiaľ vôbec nevyužili, sú aj dokumenty vojenského spravodajstva uložené dnes vo Vojenskom historickom archíve Bratislava (donedávna Trnava). K dispozícií sú tu nielen haldy materiálov týkajúcich sa sledovania a odhaľovania pokusov o špionáž, ale o.i. aj stovky výpovedí zbehov z maďarskej armády, ktorí smerovali práve na Slovensko. Vojenské spravodajstvo týmto venovalo veľkú pozornosť a svojimi posudkami sa jeho dôstojníci snažili o kladné vyriešenie ich žiadosti o azyl.
Zbehovia slovenskej a rusínskej národnosti sa temer bez výnimky sťažovali na surové zaobchádzanie zo strany maďarských veliteľov (či už dôstojníkov alebo poddôstojníkov), na podceňovanie, výsmech a urážky nacionálneho charakteru a v konečnom dôsledku aj na úbohú materiálnu a zásobovaciu situáciu v Maďarskej kráľovskej armáde. Podrobný výskum všetkých týchto materiálov si nesporne vyžiada obrovské množstvo času a predovšetkým zanietených bádateľov, ktorí budú ochotní vrhnúť sa na tieto nespracované a tabuizované otázky našej historiografie.
milestone, fakt ma zarazilo čo všetko ste mi napísali, ak by pomohlo, raz mi jeden kamarát pomohol vyriešiť v akom vojenskom pluku bol a prišli sme na toto:
Rota: 22/III., Csapattest: 22/III = 22/III batalión = prápor
22/III zászlóalj => III.prapor, 22.pluk, 6. lehká divize, III. sbor Szombathely, 2. maďarská armáda (2. magyar hadsereg).
Vlastne tento pluk spadal pod Maďarskú kráľovskú armádu?
On sa narodil v roku 1914, viem i o jeho birmovaní, potom bol vojakom 1.čsr mal vojenskú reprezentačnú službu v rokoch 1936 – 1938 a poslednú správu mám z roku 1940 kedy sa on sobášil. Potom som už len našiel že v roku januári - februári 1943 bol nezvestný jeho rota zrejme nahlásila že zmizol. A nakoniec je tu officiálne vyhlásenie za nezvestného a to v roku 1947.
A v tom toku 1943 bol vraj domobranec - s hodnosťou slobodník to bolo keď zmizol v bitke pri Stalingrade pri rieke Don. Ale keď bol v 1.čsr mal hodnosť vojak podľa fotiek.
Rota: 22/III., Csapattest: 22/III = 22/III batalión = prápor
22/III zászlóalj => III.prapor, 22.pluk, 6. lehká divize, III. sbor Szombathely, 2. maďarská armáda (2. magyar hadsereg).
Vlastne tento pluk spadal pod Maďarskú kráľovskú armádu?
On sa narodil v roku 1914, viem i o jeho birmovaní, potom bol vojakom 1.čsr mal vojenskú reprezentačnú službu v rokoch 1936 – 1938 a poslednú správu mám z roku 1940 kedy sa on sobášil. Potom som už len našiel že v roku januári - februári 1943 bol nezvestný jeho rota zrejme nahlásila že zmizol. A nakoniec je tu officiálne vyhlásenie za nezvestného a to v roku 1947.
A v tom toku 1943 bol vraj domobranec - s hodnosťou slobodník to bolo keď zmizol v bitke pri Stalingrade pri rieke Don. Ale keď bol v 1.čsr mal hodnosť vojak podľa fotiek.
Dôležitá vec je neprestať sa pýtať , Prajem pekný deň, Dávid
, Prajem pekný deň, DávidJa len doplním: keďže Galanta pripadla Maďarsku, nemohli tade chodiť vlaky na stredné Slovensko,
preto hlavnou traťou na stredné Slovensko v rokoch 1938-1945 bola trať:
Bratislava-Trnava-Leopoldov-Hlohovec-Alekšince-Nitra a potom na sever.
V rokoch 1939-1940 kvôli tomu trať medzi Hlohovcom a Nitrou spevňovali.
Pracovalo na tom vyše 1000 robotníkov.
preto hlavnou traťou na stredné Slovensko v rokoch 1938-1945 bola trať:
Bratislava-Trnava-Leopoldov-Hlohovec-Alekšince-Nitra a potom na sever.
V rokoch 1939-1940 kvôli tomu trať medzi Hlohovcom a Nitrou spevňovali.
Pracovalo na tom vyše 1000 robotníkov.
Dado11,
prikladám Vám zaujímavý článok, aby ste sa viac dozvedeli, ako prebiehala bitka pri Stalingrade v tzv. "Donskej zákrute" a o utrpení vojakov v nej. V texte je spomenutý aj III. zbor 6. ľahkej divízie 2. maďarskej armády, v ktorej slúžil aj Váš pradedko L. Školník. Dočítala som sa na českej webovej stránke (asi fronta.cz), že 22. pluk 2. maďarskej armády bol začlenený k 23. pluku 2. maď. armády.
http://bujdoska.blogspot.sk/2013/01/dem ... krute.html
prikladám Vám zaujímavý článok, aby ste sa viac dozvedeli, ako prebiehala bitka pri Stalingrade v tzv. "Donskej zákrute" a o utrpení vojakov v nej. V texte je spomenutý aj III. zbor 6. ľahkej divízie 2. maďarskej armády, v ktorej slúžil aj Váš pradedko L. Školník. Dočítala som sa na českej webovej stránke (asi fronta.cz), že 22. pluk 2. maďarskej armády bol začlenený k 23. pluku 2. maď. armády.
http://bujdoska.blogspot.sk/2013/01/dem ... krute.html
Ťažký osud ho stihol 
, prosím vás vydel som tam i nejaké vyznamenanie podľa vás získal ho i môj predok či nie, ako by som našiel či niečo také získla bude to v tom Budapešťianskom archíve? - neviete ako sa s nimi spojiť? - rád by som spravil článok a video o ňom kto by bol ochotný pomôcť s tvorbou bude vďačný, ešte som v článku videl aj taký papier taký istý mám i ja, prikladám do prílohy.
, prosím vás vydel som tam i nejaké vyznamenanie podľa vás získal ho i môj predok či nie, ako by som našiel či niečo také získla bude to v tom Budapešťianskom archíve? - neviete ako sa s nimi spojiť? - rád by som spravil článok a video o ňom kto by bol ochotný pomôcť s tvorbou bude vďačný, ešte som v článku videl aj taký papier taký istý mám i ja, prikladám do prílohy.- Prílohy
-
- _0207 - kópia.jpg (54.28 KiB) 4689 zobrazení
Dôležitá vec je neprestať sa pýtať , Prajem pekný deň, Dávid
, Prajem pekný deň, DávidJednoduchá rada - skúste najskôr "doma" na Slovensku kontaktovať blogera JUDr. Milana Ukropa, CSc, ktorý Vám môže byť veľmi nápomocný svojimi cennými radami. Je rodákom z Demandíc, okr. Levice, Váš pradedko bol priamo z Levíc. Môže to dopadnúť celkom sľubne.