Diskuze v jednom z vedlejších témat mně přiměla zkusit se na fórum obrátit s ještě jedním dotazem. Mám mezi předky poměrně problémovou rodinu - otec, zedník z Krakowa, se pravděpodobně dostal do problémů s alkoholem, rodina přišla o majetek, matka situaci nezvládala a jejích 5 dětí jí bylo odebráno. To vše se odehrávalo někdy v letech 1910-1915 ve Stropkově.
Nevíte, co se s takovými dětmi dělo? Jestli byl v té době ve Stropkově nějaký sirotčinec, nebo jestli se děti rozstrkaly po poručnících nebo se daly někam do učení? Co víme, tak jeden ze synů padl v 1. sv.v., jeden syn se oženil v Budapešti, jeden v Medzilaborcích, jedna dcera se vdala do Košic a druhá se prý snad učila na kloboučnici kdesi v Rakousku nebo Německu, kde se vdala. Ty syny mám zmapované dobře, u dcer se bohužel nemám čeho chytit.
Sirotčinec Stropkov kol. r. 1910?
Pravidlá fóra
Pravidlá fóra "Čítanie starých dokumentov"
V prípade, že potrebujete pomoc s prečítaním alebo prekladom akéhokoľvek záznamu, dodržujte, prosím, nižšie uvedené zásady. Pomôžete tak všetkým zúčastneným.
1. Do predmetu správy napíšte, napr.: "Narodenie 1758 Prešov latinčina" alebo "Príčina smrti 1862 maďarčina" (Predmet typu "Prosím o prečítanie a o preklad" alebo "Prosba o preklad" vskutku správna nie je).
2. Vždy napíšte do tela správy to, čo sami zvládnete prečítať aj keby to malo byť chybné alebo útržkovité. Váš zápis typu: ".... Maria ? (asi Jurčo?), filia (?dcéra) ... a ..." je pre nás povzbudením k pomoci a oceneniu Vašej snahy. Chýbajúca snaha o prečítanie textu z Vašej strany môže znamenať, že Vám nikto nebude chcieť pomôcť. Chybne prečítaný text Vám opravíme a určite sa z Vás vysmievať nebudeme.
3. V prípade, že vkladáte obrázok na prečítanie priamo na fórum, pamätajte, prosím, na jeho dostatočnú veľkosť. Text si radšej poposúvame kurzorom myši, než by sme odbiehali pre lupu. Obrázok vkladajte len z takého dokumentu, ktorý nie je dostupný na webe. V opačnom prípade postačí url odkaz. Predchádzame tak zbytočnému zahlteniu webpriestoru fóra.
4. Pokiaľ je to možné, tak je vždy lepšie, ak je na obrázku viac textu na porovnanie nejasných písmen.
5. Ku každej žiadosti na čítanie z matrík by mal byť pripojený odkaz na originálnu matriku, aby sme dokázali porovnať nejasné písmená.
6. Prosíme autorov jednotlivých príspevkov, aby po vyriešení daného problému doplnili do názvu témy slovo "VYRIEŠENÉ" (kliknutím na ceruzku v prvom príspevku v danom článku sa otvorí možnosť editácie názvu témy).
Ďakujeme Vám za porozumenie
Pravidlá fóra "Čítanie starých dokumentov"
V prípade, že potrebujete pomoc s prečítaním alebo prekladom akéhokoľvek záznamu, dodržujte, prosím, nižšie uvedené zásady. Pomôžete tak všetkým zúčastneným.
1. Do predmetu správy napíšte, napr.: "Narodenie 1758 Prešov latinčina" alebo "Príčina smrti 1862 maďarčina" (Predmet typu "Prosím o prečítanie a o preklad" alebo "Prosba o preklad" vskutku správna nie je).
2. Vždy napíšte do tela správy to, čo sami zvládnete prečítať aj keby to malo byť chybné alebo útržkovité. Váš zápis typu: ".... Maria ? (asi Jurčo?), filia (?dcéra) ... a ..." je pre nás povzbudením k pomoci a oceneniu Vašej snahy. Chýbajúca snaha o prečítanie textu z Vašej strany môže znamenať, že Vám nikto nebude chcieť pomôcť. Chybne prečítaný text Vám opravíme a určite sa z Vás vysmievať nebudeme.
3. V prípade, že vkladáte obrázok na prečítanie priamo na fórum, pamätajte, prosím, na jeho dostatočnú veľkosť. Text si radšej poposúvame kurzorom myši, než by sme odbiehali pre lupu. Obrázok vkladajte len z takého dokumentu, ktorý nie je dostupný na webe. V opačnom prípade postačí url odkaz. Predchádzame tak zbytočnému zahlteniu webpriestoru fóra.
4. Pokiaľ je to možné, tak je vždy lepšie, ak je na obrázku viac textu na porovnanie nejasných písmen.
5. Ku každej žiadosti na čítanie z matrík by mal byť pripojený odkaz na originálnu matriku, aby sme dokázali porovnať nejasné písmená.
6. Prosíme autorov jednotlivých príspevkov, aby po vyriešení daného problému doplnili do názvu témy slovo "VYRIEŠENÉ" (kliknutím na ceruzku v prvom príspevku v danom článku sa otvorí možnosť editácie názvu témy).
Ďakujeme Vám za porozumenie
kostej,
k Vašej otázke, čo sa dialo s takýmito deťmi som našla prácu:
Dudeková, Gabriela: Od milosrdenstva k štátnej opatere
http://www.historiarevue.sk/index.php?id=2003dudekova4
Podstatná časť textu, ktorá by Vás mohla zaujímať a dať Vám akú-takú odpoveď a nasmerovať Vás k ďalšiemu bádaniu, si prosím, prečítajte nižšie.
..."Pretože sa do sirotskej starostlivosti neprijímali iba úplné siroty, ale aj polosiroty a deti rodičov v existenčnej núdzi, počet žiadostí o pridelenie detí do pestúnskej starostlivosti z dôvodu existenčnej núdze v rodine začal enormne narastať. Poštátnenie starostlivosti o opustené deti do 7 rokov sa uskutočnilo roku 1901 (zákonom č. 8 o štátnych azyloch a č. 21), pričom jej centrálnou organizáciou bol poverený spolok Biely kríž. Posledný krok predstavovalo zavedenie nového centralizovaného systému od 1. septemra 1903 - sieť štátnych sirotincov na čele s centrálnym Uhorským kráľovským štátnym detským azylom v Budapešti. Štátne detské azyly v iných mestách boli len akýmisi prestupnými stanicami, z ktorých deti odchádzali do pestúnskej starostlivosti do tzv. rodinných kolónií. Roku 1906 existovalo na území Uhorska 18 štátnych azylov, celkový počet opatrovaných detí v nich obsahoval vyše 30-tisíc a zhruba toľko ich pridelili do pestúnskej starostlivosti.
Nedostatky centralizovanej štátnej starostlivosti o opustené deti kritizovali už súčasníci. Štát totiž nielen financoval výchovu sirôt, ale vyhradil si právo určovať aj jej smer a podoby. V praxi neraz dochádzalo k zneužívaniu detskej práce, niektoré rodinné kolónie nevyhovovali hygienickým a zdravotným podmienkam. Kritizovala sa tiež jednostranná výchova sirôt zameraná na poľnohospodárstvo, a nie na vyučenie sa remeslu, ako to bolo bežné v neštátnych mestských sirotincoch. Často prebiehali kompetenčné spory medzi štátom a domovskými obcami, resp. mestami. Deti sa do starostlivosti štátu alebo obcí prijímali na základe definície tzv. opustenosti. Siroty, ale aj deti z neúplných a chudobných rodín sa umiestňovali do azylov alebo rodinných kolónií. Vytŕhali ich však z rodného prostredia, čím sa prerušili ich vzťahy s rodinou. Táto najviac kritizovaná prax súvisela s ďalším zámerom uhorského štátu - s výchovou vo vlasteneckom, teda v maďarskom duchu. Štát plánovite budoval azyly v oblastiach stredného Uhorska s čisto maďarským obyvateľstvom. Na území dnešného Slovenska sa nachádzal len v Košiciach a Rimavskej Sobote". ...
Pozn.: v bývalom Štátnom oblastnom archíve v Košiciach sa nachádzal fond "Československý štátny detský domov v Košiciach", 1903 - 1949, 100 bm. Kde sa nachádza v súčasnosti netuším.
k Vašej otázke, čo sa dialo s takýmito deťmi som našla prácu:
Dudeková, Gabriela: Od milosrdenstva k štátnej opatere
http://www.historiarevue.sk/index.php?id=2003dudekova4
Podstatná časť textu, ktorá by Vás mohla zaujímať a dať Vám akú-takú odpoveď a nasmerovať Vás k ďalšiemu bádaniu, si prosím, prečítajte nižšie.
..."Pretože sa do sirotskej starostlivosti neprijímali iba úplné siroty, ale aj polosiroty a deti rodičov v existenčnej núdzi, počet žiadostí o pridelenie detí do pestúnskej starostlivosti z dôvodu existenčnej núdze v rodine začal enormne narastať. Poštátnenie starostlivosti o opustené deti do 7 rokov sa uskutočnilo roku 1901 (zákonom č. 8 o štátnych azyloch a č. 21), pričom jej centrálnou organizáciou bol poverený spolok Biely kríž. Posledný krok predstavovalo zavedenie nového centralizovaného systému od 1. septemra 1903 - sieť štátnych sirotincov na čele s centrálnym Uhorským kráľovským štátnym detským azylom v Budapešti. Štátne detské azyly v iných mestách boli len akýmisi prestupnými stanicami, z ktorých deti odchádzali do pestúnskej starostlivosti do tzv. rodinných kolónií. Roku 1906 existovalo na území Uhorska 18 štátnych azylov, celkový počet opatrovaných detí v nich obsahoval vyše 30-tisíc a zhruba toľko ich pridelili do pestúnskej starostlivosti.
Nedostatky centralizovanej štátnej starostlivosti o opustené deti kritizovali už súčasníci. Štát totiž nielen financoval výchovu sirôt, ale vyhradil si právo určovať aj jej smer a podoby. V praxi neraz dochádzalo k zneužívaniu detskej práce, niektoré rodinné kolónie nevyhovovali hygienickým a zdravotným podmienkam. Kritizovala sa tiež jednostranná výchova sirôt zameraná na poľnohospodárstvo, a nie na vyučenie sa remeslu, ako to bolo bežné v neštátnych mestských sirotincoch. Často prebiehali kompetenčné spory medzi štátom a domovskými obcami, resp. mestami. Deti sa do starostlivosti štátu alebo obcí prijímali na základe definície tzv. opustenosti. Siroty, ale aj deti z neúplných a chudobných rodín sa umiestňovali do azylov alebo rodinných kolónií. Vytŕhali ich však z rodného prostredia, čím sa prerušili ich vzťahy s rodinou. Táto najviac kritizovaná prax súvisela s ďalším zámerom uhorského štátu - s výchovou vo vlasteneckom, teda v maďarskom duchu. Štát plánovite budoval azyly v oblastiach stredného Uhorska s čisto maďarským obyvateľstvom. Na území dnešného Slovenska sa nachádzal len v Košiciach a Rimavskej Sobote". ...
Pozn.: v bývalom Štátnom oblastnom archíve v Košiciach sa nachádzal fond "Československý štátny detský domov v Košiciach", 1903 - 1949, 100 bm. Kde sa nachádza v súčasnosti netuším.
-
kostej
- Člen
- Príspevky: 54
- Dátum registrácie: 31 Jan 2014, 10:58
- Predkovia z oblasti: Východné Slovensko
Úžasné, mockrát děkuji. Celý ten článek je zajímavý a trochu mi poodkrývá, co se asi mohlo s mými příbuznými stát, navíc azyl v Košicích je docela silné vodítko, protože v Košicích jedno z dětí opravdu bylo.