Genealogické fórum

Diskuze v jednom z vedlejších témat mně přiměla zkusit se na fórum obrátit s ještě jedním dotazem. Mám mezi předky poměrně problémovou rodinu - otec, zedník z Krakowa, se pravděpodobně dostal do problémů s alkoholem, rodina přišla o majetek, matka situaci nezvládala a jejích 5 dětí jí bylo odebráno. To vše se odehrávalo někdy v letech 1910-1915 ve Stropkově.

Nevíte, co se s takovými dětmi dělo? Jestli byl v té době ve Stropkově nějaký sirotčinec, nebo jestli se děti rozstrkaly po poručnících nebo se daly někam do učení? Co víme, tak jeden ze synů padl v 1. sv.v., jeden syn se oženil v Budapešti, jeden v Medzilaborcích, jedna dcera se vdala do Košic a druhá se prý snad učila na kloboučnici kdesi v Rakousku nebo Německu, kde se vdala. Ty syny mám zmapované dobře, u dcer se bohužel nemám čeho chytit.

Použili ste kľúčové slovo celej záhady - odebráno. To tipujete alebo viete? Ak by boli deti úradne odobraté, existoval by o tom nejaký úradný záznam. Ak je to len dohad, pátranie by bolo ťažké...

kostej,

k Vašej otázke, čo sa dialo s takýmito deťmi som našla prácu:

Dudeková, Gabriela: Od milosrdenstva k štátnej opatere

http://www.historiarevue.sk/index.php?id=2003dudekova4

Podstatná časť textu, ktorá by Vás mohla zaujímať a dať Vám akú-takú odpoveď a nasmerovať Vás k ďalšiemu bádaniu, si prosím, prečítajte nižšie.

..."Pretože sa do sirotskej starostlivosti neprijímali iba úplné siroty, ale aj polosiroty a deti rodičov v existenčnej núdzi, počet žiadostí o pridelenie detí do pestúnskej starostlivosti z dôvodu existenčnej núdze v rodine začal enormne narastať. Poštátnenie starostlivosti o opustené deti do 7 rokov sa uskutočnilo roku 1901 (zákonom č. 8 o štátnych azyloch a č. 21), pričom jej centrálnou organizáciou bol poverený spolok Biely kríž. Posledný krok predstavovalo zavedenie nového centralizovaného systému od 1. septemra 1903 - sieť štátnych sirotincov na čele s centrálnym Uhorským kráľovským štátnym detským azylom v Budapešti. Štátne detské azyly v iných mestách boli len akýmisi prestupnými stanicami, z ktorých deti odchádzali do pestúnskej starostlivosti do tzv. rodinných kolónií. Roku 1906 existovalo na území Uhorska 18 štátnych azylov, celkový počet opatrovaných detí v nich obsahoval vyše 30-tisíc a zhruba toľko ich pridelili do pestúnskej starostlivosti.

Nedostatky centralizovanej štátnej starostlivosti o opustené deti kritizovali už súčasníci. Štát totiž nielen financoval výchovu sirôt, ale vyhradil si právo určovať aj jej smer a podoby. V praxi neraz dochádzalo k zneužívaniu detskej práce, niektoré rodinné kolónie nevyhovovali hygienickým a zdravotným podmienkam. Kritizovala sa tiež jednostranná výchova sirôt zameraná na poľnohospodárstvo, a nie na vyučenie sa remeslu, ako to bolo bežné v neštátnych mestských sirotincoch. Často prebiehali kompetenčné spory medzi štátom a domovskými obcami, resp. mestami. Deti sa do starostlivosti štátu alebo obcí prijímali na základe definície tzv. opustenosti. Siroty, ale aj deti z neúplných a chudobných rodín sa umiestňovali do azylov alebo rodinných kolónií. Vytŕhali ich však z rodného prostredia, čím sa prerušili ich vzťahy s rodinou. Táto najviac kritizovaná prax súvisela s ďalším zámerom uhorského štátu - s výchovou vo vlasteneckom, teda v maďarskom duchu. Štát plánovite budoval azyly v oblastiach stredného Uhorska s čisto maďarským obyvateľstvom. Na území dnešného Slovenska sa nachádzal len v Košiciach a Rimavskej Sobote". ...

Pozn.: v bývalom Štátnom oblastnom archíve v Košiciach sa nachádzal fond "Československý štátny detský domov v Košiciach", 1903 - 1949, 100 bm. Kde sa nachádza v súčasnosti netuším.

Úžasné, mockrát děkuji. Celý ten článek je zajímavý a trochu mi poodkrývá, co se asi mohlo s mými příbuznými stát, navíc azyl v Košicích je docela silné vodítko, protože v Košicích jedno z dětí opravdu bylo.