Dôležitosť nezávislých zdrojov

[Mojmír]

Na životopise uhorského primáša Alexandra Rudnaya vám ukážem prečo sú dôležité nezávislé zdroje.

Slovenská verzia jeho životopisu je tu: http://sk.wikipedia.org/wiki/Alexander_Rudnay
Keď ju porovnáte s nemeckou verziou: http://de.wikipedia.org/wiki/Alexander_Rudnay
zistíte že v slovenskej verzii chýba jeden malý, ale podstatný fakt:

Slovenskí katolíci "cudne" (alebo čudne zamlčali fakt, že Alexander Rudnay v roku 1822 zvolal do Bratislavy rímsko-katolícku synódu,
na ktorej požadoval zrušenie Tolerančného patentu.

Závery synódy vyvolali zdesenie na luteránskych královských dvoroch ako pruskom, švédskom, holandskom, britskom,
takže aj samotní Habsburgovci pocítili potrebu od záverov synódy sa rýchlo a hlasno dištancovať.

[AndyT]

No, to je slovenska wikipedia. Zdroj, ktory treba vzdy overit.

[laco]

Áno plne súhlasím s tým, že nezávislé zdroje sú dôležité. Napríklad Krátky slovník slovenského jazyka, kde sa dá dočítať, aký je rozdiel medzi prímasom a primášom.

Taktiež by ma zaujímal nezávislý zdroj, ktorý potvrdzuje potrebu Habsburgovcov na dištancovanie sa vzišlú zo zdesenia luteránskych kráľovských dvorov. Započítanie britského dvoru medzi luteránske je pravdepodobne len preklep.

Laco

PS wikipedia má tú vlastnosť, že každý ju môže upravovať a doplňovať. Len treba dávať pozor, už dlhší čas do oficiálnej politiky wikipédie patrí aj vyžadovanie nezávislých zdrojov.

[laco]

Začíname sa dostávať trochu off-topic takže len krátko. Článok na slovenskej wikipédii bol doplnený o zvolanie synody do Bratislavy. Ani v nemeckej wikipedii, ani v troch rôznych zdrojoch (ktoré sú uvedené v dotyčnom článku) nebolo nič písané o tom, že súčasťou synody bolo vznesenie požiadaviek na zrušenie tolerančného patentu.

Skôr som sa dočítal v článku publikovanom v časopise Knižnica, vydávanom Slovenskou národnou knižnicou že: Rudnay ako priekopník ekumenizmu úzko spolupracoval
a podporoval aj slovenských vzdelancov československej orientácie z evanjelického tábora (Juraj Palkovič, Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik), napr. s Kollárom pripravil
návrh na založenie katedry slovenčiny na peštianskej univerzite, čo sa však nepodarilo presadiť. http://www.snk.sk/swift_data/source/cas ... ber/55.pdf

Laco

[Mojmír]

V nemeckej verzii Tolerančný patent priamo nemenujú, ale vo vete
"Sein Bestreben, die Reformen der josefinischen Kirchenpolitik wieder rückgängig zu machen, zu welchem Zweck er 1822 eine Nationalsynode nach Pressburg einberief, stießen bei der ungarischen Regierung auf Widerstand."

hovoria o "jozefínskej cirkevnej politike" a plodom jozefínskej cirkevnej politiky bol práve Tolerančný patent.
Takže ak Alexander Rudnay požadoval zvrátenie "jozefínskej cirkevnej politiky", požadoval tým vlastne zrušenie Tolerančného patentu.
Či ho priamo menoval alebo nie je nepodstatné.

[Mojmír]

duros: chcel som napísať "protestantských kráľovských dvorov", ale evidentne som napísal "luteránskych k.d.".

laco: synodu v roku 1822 zvolal Alexander Rudnay ako reakciu na založenie "protestantisch-theologische Lehranstalt" vo Viedni v roku 1821:
http://somef.univie.ac.at/fakultaeten/e ... chtliches/
Všetky fakty z vami linkovaného životopisu Alexandra Rudnaya sú pravdivé, ale z ekumenizmu by som ho v žiadnom prípade nepodozrieval.

Obzvlášt keď SÚ známi prví dvaja slovenskí ekumenisti. Boli nimi biskup bansko-bystrickej rímsko-katolíckej diecézy Štefan Moyzes a luteránsky superintendant Karol Kuzmány. Tí sa kamarátili aj osobne a preto organizáciu ktorú založili - Maticu slovenskú - zriadili na ekumenickom princípe:
Predsedom MS sa stal Moyzes a podpredsedom Kuzmány a toto striedanie katolíckych a luteránskych činitelov platilo aj pre nižších činovníkov MS.

Aj ročné zjazdy MS v Martine boli organizované ekumenicky:
všetci účastníci zjazdu MS sa na začiatku zišli v katolíckom kostole v Martine, kde niektorý z popredných katolíckych činovníkov MS odslúžil Svätú omšu.

Potom sa všetci účastníci presunuli do luteránskeho kostola v Martine, kde niektorý z popredných luteránskych činovníkov MS odslúžil služby božie. Až potom sa mohol začat vlastný program zjazdu.

Ekumenický charakter MS zneužívali maďaróni na diskreditáciu MS, keď katolíkov strašili: "do MS nevstupujte, to je luteránsky spolok"

[duros]

duros: chcel som napísať ....

Vy ma uz tusim vidite vsade...

[laco]

Keď už je vlákno nazvané "Dôležitosť nezávislých zdrojov" tak by možno nebolo od veci nejaké nezávislé zdroje (ono stačilo by aj hocijaké zdroje) na podloženie svojich tvrdení dodať. Napríklad na podloženie vami prezentovanej vety, že bratislavská synoda bola zvolaná ako reakcia na na založenie "protestantisch-theologische Lehranstalt" vo Viedni v roku 1821. Spomenutý link hovorí len o histórii tejto fakulty a nič o synode ani Rudnayovi nespomína.

Bez tých zdrojov to potom skôr vyzerá ako potreba kopnutia si do wikipédie a slovenských katolíkov.

Nie som historik, a tieto cirkevno-politické záležitosti sú dosť na okraji môjho záujmu. Preto už len dve faktické pripomienky (bez zdrojov):

Rudnay pôsobil v Uhorsku a jeho právomoci v predlitavsku boli minimálne. Tá synoda bola zvolávaná ako celonárodná (=celouhorská) a teda vyžadovala rok-dva príprav a nemyslím, že by to stihli ako reakciu na založenie spomínanej fakulty. Skôr sa mi zdá pravdepodobné, že sa na jej príprave začalo pracovať hneď po nastúpení na arcibiskupský stolec v Ostrihome (december 1819). Len pre zaujímavosť sedmohradský biskup sa tej synody odmietol zúčastniť, lebo považoval Sedmohradsko za samostatnú jednotku.

Zredukovať jozefínsku cirkevnú politiku len na tolerančný patent je priveľké zjednodušenie. Jozefínske reformy zahrnovali aj priamo katolícku cirkev napríklad rušenie niektorých reholí, rušenie diecéznych seminárov a založenie tzv. generálneho semináru, a pod. Takže asi bolo čo riešiť aj v rámci katolíckej cirkvi.

Laco