Prečo sa Ján Schmidt (II) nikdy nestal superintendantom

[Mojmír]

Pán duros vo vlákne o Otlíkovcoch napísal, že na fore je málo informácií o Jánovi Schmidtovi (II)
tak som napísal tento článok v ktorom vysvetlím, prečo sa Ján Schmidt (II) nikdy nestal superintendantom banských miest.

Ev a.v. farár v Aszóde a senior (biskup) seniorátu Pešť-Békeš Ján Schmidt (II) bol prvý krát nominovaný za kandidáta
na post superintendanta banských miest v roku 1741, po úmrtí superintendanta Michaelidesa,
ale všetky hlasy získal jeho konškolák Jeremiáš Pilárik najmladší, ev a.v. farár v Dačovom Lome.
Superintendant Pilárik ale zomrel 10.7.1743.

Po jeho úmrtí sa Ján Schmidt (II) mal stať superintendantom banských miest.

Nestal sa ním preto, lebo sa proti nemu spikli inšpektor banského okolia Jur Radvanský de eadem a
hlavný inšpektor luteránskej cirkvi barón Gábor Prónay de Tót-Próna et Blatnicza z Acse.
Tí favorizovali Radvanského konškoláka Samuela Hruškoviča.

Prvé kolo voľby dopadlo pre Hruškoviča katastrofálne:
Hruškovič získal 46 hlasov, na krk mu dýchal Ján Schmidt (II) s 33 hlasmi.
Ostatní 2 kandidáti spolu získali 16 hlasov.

Keďže nikto z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu,
mal hlavný inšpektor Prónay vypísať druhé kolo medzi Hruškovičom a Schmidtom.

Lenže Prónay s Radvanským sa báli že by v druhom kole Schmidt získal väčšinu a tak
na Vianoce 1743 v Radvani voľbu sfalšovali a jednoducho Hruškoviča vyhlásili za víťaza.
A Ján Schmidt (II) sa o podvode dozvedel.

Hruškovičovi to "oplatil" v roku 1745, keď ten zakázal nočné bohoslužby.

Od veľkého prenasledovania 1671-1681 sa luteráni modlili o polnoci a Hruškovič túto prax zakázal.
Ján Schmidt (II) sa ale zaťal a zdráhal sa zákaz previesť.

Prónay s Radvanským mu napísali listy aby nepodrýval jednotu cirkvi, ale Ján Schmidt (II) sa zaťal,
čo na Dačovom Lome (vtedy čisto luteránskej dedine) vôbec nedávalo zmysel.

Kamarátske spojenie Jeremiáša Pilárika najmladšieho s Jánom Schmidtom (II) vidieť aj z faktu,
že Ján Schmidt (II) 13.1.1744 opustil miesto seniora seniorátu Pešť-Békeš a prišiel na miesto
Jeremiáša Pilárika najmladšieho do neartikulárnej farnosti Dačov Lom.

Ján Schmidt (II) zákaz previedol až v roku 1748, asi až po úmrtí Samuela Hruškoviča,
ako môžete vidieť tu:https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/T ... ,117352201

Hruškovič tiež nedopadol najlepšie - jeho zákaz nočných bohoslužieb sa totiž znepáčil
vácovskému katolickému biskupovi, ktorý u cisárovnej Márie Terézie dosiahol Hruškovičovo suspendovanie.

Hruškoviča znovu inštalovali v roku 1748, ale to už 1.9.1748 zomrel.
Rekatolizácia vtedy kulminovala, preto sa nikto neodvážil zorganizovať novú voľbu superintendanta.

Až v roku 1756 jeden farár prezlečený za polovníka poobchádzal luteránske dediny, pričom volebné lístky skrýval v hlavni pušky.

Jánovi Schmidtovi (II) 29.11.1751 umrela prvá manželka Zuzana Rudnayová de Divék-Rudno (z Nitrianského Rudna) a tak sa
23.1.1753 znovu oženil s Annou Alžbetou Nigríniovou (Černákovou), vdovou po Jeremiášovi Pilárikovi najmladšom.
Schmidtovci teda boli aj rodinne spojení s Pilárikovcami.

Spojenie Schmidtovcov s Pilárikovcami kulminovalo po úmrtí Jána Schmidta (II) 16.5.1757 - jeho syn Jozef Schmidt
opustil politicky garantované miesto v artikulárnej farnosti v Malých Zlievcoch a
24.6.1757 prišiel na otcovo miesto do Dačovho Lomu, kde bol farárom až do svojej smrti 8.12.1785.

Ešte dodám, že Jeremiášom Pilárikom najmladšim (1693 Dobrá Niva - 10.7.1743 Dačov Lom) po meči vyhynula slovenská vetva Pilárikovcov - mal 2 dcéry.
Nemecká vetva Pilárikovcov vyhynula až koncom 19-teho storočia.

[andrej58]

som sa v tom stratil...odkiaľ vlastne pochádza priezvisko Schmit?

[duros]

Uz ked sme sa dockali novych sprav o Schmidtovcoch, neda mi neozvat sa.
Odhliadnuc od chybajucich zdrojov (spiknutie, sfalsovanie volieb, tajna volba r. 1756) tam mate asi chybu. Pisete, ze "Ján Schmidt (II) zákaz previedol až v roku 1748, asi až po úmrtí Samuela Hruškoviča, ako môžete vidieť tu:https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/T ... ,117352201" a zaroven uvadzate, ze Hruskovic zomrel 1.9.1748. Zapis o vykonani zakazu je pred tretou nedelou po Epifanii (Zjavenie Pana), co je obdobie od zaciatku roka zhruba do konca januara - v nasom pripade r. 1748 (podla zapisu v matrike, na ktory odkazujete). teda este pred smrtou Hruskovica.
Ergo, zase mi vychadza len bulvar...

[Mojmír]

Ohladne zdrojov:

počet hlasov vo voľbe pochádza z knižky
Slávik Ján,Dejiny Zvolenského evanjelického a.v.bratstva a seniorátu,Vdova a syn A.Joergesa,Banská Štiavnica
kde senior (biskup) Slávik o voľbe napísal:

"Dňa 8. aug. r. 1720. stal sa farárom v Kostolných
Moravcach, vysvätený v Štítniku superintendentom Antonym, odkiaľ
prešiel v júni r. 1732. za slovenského farára do Bystrice,
na miesto Inštitorisovo, kde po odchode Ertlovom stal sa nemeckým
farárom a dňa 13. dec. r. 1743. po smrti Jeremiáša Pilárika
ďačolômskeho, superintendentom. Spolukandidátmi jeho na superintendentský
úrad boli Pavel Severíni garamsecký, ktorý 13, Ján
Schmidt asódsky, ktorý 33 a Ján Sexty kremnický, ktorý 3 hlasy
a Hruškovic ale 46 hlasov obdržal a tak ani absolútnu väčšinu
nemal."

Listy hlavného inšpektora Gábora Prónaya a Radvanského Schmidtovi publikoval Prónayov potomok,
tiež hlavný inšpektor Prónay Dezsö začiatkom 20-teho storočia len si teraz neviem spomenúť v ktorej knižke to bolo.

Situáciu v Uhorsku v 1740-tych rokoch popisuje táto knižka: http://books.google.ch/books?id=mCNBAAA ... &q&f=false

Schmidtovci pochádzali z Jelšavy, po stavovských povstaniach migrovali aj do Rožňavy - Mojžiš (Moses) Schmidt si tam otvoril lekáreň.

[Mojmír]

Priamy potomok Jána Schmidta (II) ev a.v. farár Ján Juraj Schmidt vo svojej knižke

"Historia cirkwe ewanjelické podle Augsspurského wyznání w Uhřich wsseobecně, obzwláště pak: Welko-Hontského ew a. w. Senioratu a
jednotliwých jeho církwi, od Reformácie až po nejnowssí časy"

o voľbe Samuela Hruškoviča napísal:

"Po smrti Jeremiásse Pilárik byli na urad Superintendentsky
okolí banského kandidowání: Samuel Hrusskowic, Ján Sexti kremnicky,
Pawel Szewerínyí, garamsecky, a Ján Schmidt, asodsky knězi a farári.

Doslé od jednoliwych celeho okolí banského církwí hlasy, byly r. 1743 ,
dne 13-ho Decembra w Radwani u Jiřího Radwanszky disst. insspektora otewrene,
z kterích wyswitlo, ze ten prwni Sám. Hrusskowic, temer jednomyslne za Superintendenta tohoto
disstríktu byl zwoleny."

Z toho vidieť že Radvanský s Prónayom v decembri 1743 Hruškoviča vyhlásili za víťaza "temer jednomyslne".
A táto lož sa tradovala aj v 19-tom storočí.

Že sa jednalo o lož odhalil až začiatkom 20-teho storočia zvolenský senior Ján Slávik,
ktorý evidentne v seniorálnom archíve našiel originálne volebné lístky,
spočítal ich a tak zistil, že Hruškovič obdržal len 46 zo 100 hlasov.

V tejto knižke http://medk.lutheran.hu/sites/medit2.lu ... 1_1798.pdf
si môžete prečítať vizitačné protokoly najprv Jána Schmidta (II), potom Jeremiáša Pilárika najmladšieho, potom Samuela Hruškoviča.

Pozrite sa ktorú dedinu išiel Hruškovič vizitovať ako prvú - Dačov Lom kde bol farárom Ján Schmidt (II).
Asi ho išiel Hruškovič udobrovať

[Mojmír]

Pán Duros sa pýtal, ako môžem tvrdiť že Ján Schmidt (II) spravil zápis až PO úmrtí Samuela Hruškoviča 1.9.1748,
keď sa ten zápis nachádza na ZAČIATKU roku 1748, kedy Hruškovič ešte žil.

Môžem to tvrdiť, lebo poznám vtedajšie zákony.
V období 1732-1786 platil zákon, že primárnymi matrikami môžu byť len matriky v katolíckych farnostiach.
To znamená že aj luteránsky farár musel udalosť zapísať najprv v katolíckej matrike v rovnakej dedine alebo keď taká nebola, v najbližšej dedine.

Pre čisto luteránsky (vtedy) Dačov Lom bola najbližšia katolícka matrika buď v Lietave alebo na Senohrade.
Tam musel Ján Schmidt (II) pribežne počas roka zapisovať udalosti z Dačovho Lomu.

Na začiatku ďalšieho roku potom urobil kopie zápisov z katolíckej matriky do luteránskej matriky na Dačovom Lome.
Luteránska matrika z Dačovho Lomu sú druhopisy, preto sa tam v danom období nevyskytujú vôbec škrty, spätné zápisy a pod.

Údaje za rok 1748 teda Ján Schmidt (II) spravil začiatkom roku 1749, 3 mesiace po úmrtí Samuela Hruškoviča.

Bohužial katolícke matriky z Lietavy a Senohradu sa z tohto obdobia nezachovali.

[duros]

Ale o vtedajsich zakonoch pravoplatnosti RK matrik vieme. Takze nic nove.
My sme sa nepreli o to, ci bol vykonany zapis po Hruskovicovej smrti, ale ci bol vykonany zakaz! A to je podstatny rozdiel. Vy ste tvrdili, ze "Ján Schmidt (II) zákaz previedol až v roku 1748, asi až po úmrtí Samuela Hruškoviča, ako môžete vidieť tu: https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/T ... ,117352201 ..."
Ergo, ak aj pisal danu matriku pre rok 1748 v roku 1749, potom ano, zapis vykonal az po Hruskovicovej smrti, ale merito nasho sporu - vykonanie zakazu - je v logickej a casovej postupnosti zapisane na zaciatku roka 1748, este pred Hruskovicovou smrtou. Takze stale nemame dokaz o tom, ze bolo tak konane az po Hruskovicovej smrti.

[laco]

To znamená že aj luteránsky farár musel udalosť zapísať najprv v katolíckej matrike v rovnakej dedine alebo keď taká nebola, v najbližšej dedine.

Na začiatku ďalšieho roku potom urobil kopie zápisov z katolíckej matriky do luteránskej matriky na Dačovom Lome.
Luteránska matrika z Dačovho Lomu sú druhopisy, preto sa tam v danom období nevyskytujú vôbec škrty, spätné zápisy a pod.

Trochu off topic. Vždy som mal pocit, že povinnosť zapísať sa do katolíckej matriky mal v prvom rade ten, kto dal dieťa pokrstiť, resp. niekho pochovať a nie evanjelický farár - lebo sa muselo aj platiť a to určite neplatil evanjelický farár za svoje ovečky. Ten musel platiť a dať zapísať len veci týkajúce sa jeho osoby, resp. rodiny.

Taktiež si neviem dobre predstaviť, že by koncom roka prišiel evanjelický farár na katolícku faru s tým, že si chce spraviť odpis z matriky. Skôr si viem predstaviť, že prišiel katolícky farár si skontrolovať, či náhodou niekto neopomenul zapísať sa aj v katolíckej matrike.

Vnímať artikulárne evanjelické matriky ako druhopis katolíckej matriky je podľa mňa nesprávne - ale je možné, že som zle pochopil napísané.

Laco

[Mojmír]

@laco: pozor, musíte rozlišovať medzi artikulárnymi zbormi ako Necpaly, Ivančiná, Hronsek, Ostrá Lúka a
neartikulárnymi zbormi ako Dačov Lom, Cerovo.

Neartikulárne zbory existovali len preto, lebo tam žilo 0 katolíkov a ani jezuitom sa nepodarilo usadiť tam
zopár katolíkov ako napríklad v Bacúrove alebo Štítniku.

V artikulárnych zboroch sa jednoznačne viedli primárne matriky.
Tuším pani wera voľakedy napísala, že druhopisy z Hronseku zapisovali do RK matriky vo Zvolene.

V neartikulárnych zboroch to bolo zložitejšie: matrika z Dačovho Lomu sa za Jeremiáša Pilárika najmladšieho zdá byť primárnou,
ale za jeho nástupcu Jána Schmidta (II) už sekundárnou.

To by znamenalo, že RK farár z Litavy po smrti superintendanta Jeremiáša Pilárika najmladšieho strhol na seba štolu (poplatky za úkony).

[Mojmír]

Pán Duros, dôkaz že Ján Schmidt spravil zápis až po Hruškovičovej smrti sa nachádza v knižke
"Vita Samuelis Hruscowitz, UK Bratislava 2006", kde jasne píšu že Hruškovič bol
postavený pred súd 2.10.1746 v Bratislave a suspendovaný z funkcie superintendanta aj bystrického farára.
Oslobodený bol až 8.3.1748.

V januári 1748 teda Hruškovič nebol nadriadeným Jána Schmidta (II) a
preto ten nemal vôbec žiadny dôvod meniť svoj názor.