Sťahovanie celých rodín v 18. storočí na veľkú vzdialenosť?

[rsl]

Pozdravujem všetkých,

pri tvorbe môjho rodostromu som sa dostal do polovice 18. storočia a mám viaceré indície (FS, urbáre z roku 1769), avšak nie priame dôkazy, že časť mojich predkov (boli to všetko poddaní) sa presťahovala z vtedajšej Malohontskej stolice do Nitrianskej. V súčasnosti to predstavuje vzdialenosť (po súčasných cestách) cca 200 km. Bolo to vôbec v tej dobe možné? V RK matrikách farností cieľovej obce (Rišňovce pri Nitre) ani obce pôvodu (Hrnčiarske Zalužany, farnosť Veľká Suchá) z uvedeného obdobia som žiadne záznamy o presune celých rodín (Babarik a Sližik) nenašiel. Predpokladám, že v tej dobe muselo byť takéto sťahovanie veľmi náročné a aj riskantné. Kde by som si mohol túto domnienku overiť? Vopred ďakujem za pomoc.

[laco]

Poviem to veľmi všeobecne, takéto sťahovania neboli až tak mimoriadne, ako si myslíme v súčasnosti. 18. storočie bolo po dlhšej dobe kľudnejšie storočie, skončili turecké vojny ako aj protihabsburské povstania. V Uhorsku boli mnohé časti následkom dlhotrvajúcich ozbrojených konfliktov veľmi riedko obývané a zemepáni mali záujem na osídlení (polo)zaniknutých obcí. Príkladom sú obce v okolí Šurian, ale aj sťahovanie Slovákov na Dolnú zem (dnešnú Vojvodinu, ako aj Békešskú župu). Taktiež bolo bežné, že niekto vlastnil pozemky vo viacerých stoliciach a presúval si poddaných z jedného miesta na druhé. Okrem spomínaných urbárov a sčítaní je teoretická možnosť nájsť nejaké záznamy v archívoch rodov a panstiev, pod ktoré dotyčné dediny patrili. Ale to je skôr otázka náhody a šťastia.

Laco

[Mojmír]

Odpoveď všeobecná: áno, v 18.storočí bol velký presun obyvatelstva, lebo luteráni z Hontu a Novohradu utekali na juh pred svojimi katolíckymi zemepánmi Koháryovcami a usádzali sa v dedinách ktoré vlastnili luteránski šlachtici.
Napríklad barón Prónay de Tóth Próna et Blatnica (zo Slovenského Pravna a Blatnice) vlastnil Acsu (slovensky Jača) a Szirák,
barón Podmanický zase Aszód,
barón Ostolúcky zase usadil svojich poddaných z Ostrej Lúky a Baďánu v Bokore: http://www.bokor.hu/wp/?page_id=6.
Neviem kto vlastnil Bér, Albertirsa, ten pás slovenských dedín siahal až po Tóth Komlos a Békes Csabu.

Ale vaši predkovia boli katolíci, tak na vás sa hore uvedená odpoveď nevzťahuje.
História Rišňoviec v 18.storočí je popísaná tu: http://www.om5ja.cq.sk/fil/ris/do1918_4.htm
Hlavnými zemepánmi tam boli Šándorovci de Jeszenica.
Ich potomkovia žijú v Budapešti a toto leto boli na návšteve v Rišňovciach.

Na Všech svätých sa mám stretnúť s miestnou kronikárkou pani Ziburovou, tak sa ju opýtam na kontakt na Šándorovcov.
Ak ale neviete po maďarsky, tak žiadnu zmysluplnú konverzáciu so Šándorovcami nečakajte

[OndrejSmolárik]

Dobrý deň, mám podobný problém. V 18.storočí prebiehalo doosídlovanie preriedenej obce Komjatice slovenskými rodinami. Obec bola poznačená tureckými vojnami. Takmer vždy išlo o jedinú presídlujúcu sa rodinu (otec,matka,deti) s určitým priezviskom. Je však veľmi ťažké určiť ich pôvodné bydlisko. Niektoré rodiny sa na novom mieste nazývali striedavo dvomi priezviskami, jedným podľa pôvodu (Kitka-Cerovský, Kuťka-Rajecký...). Pôvod niektorých rodín som odhalil čisto náhodne (najčastejšie Záhorie). Ale s pôvodom väčšiny rodín mám problém aj pri presídlení v 2.polovici 18.storočia. V pátraní využívam známe súpisy z r.1715 a 1720, ale je to poriadne ťažké. Komjatice boli do r.1751 panstvom Forgáčovcov, potom Grassalkovičovcov. Dúfam, že by mohli existovať nejaké záznamy o presídlencoch v ich rodových archívoch. Prosím o radu možno aj tých, čo sa zaoberajú Mojmírovcami skrze Grassalkovičovcov.

Vopred ďakujem za akúkoľvek radu či pomoc.

Ondrej Smolárik

[Anina]

Na začiatku môjho pátrania som si aj ja myslela, že v minulosti rodiny žili na jednom mieste, ale nebolo to tak. Z matrík som zistila, že v Šoltýske okr. Poltár bol na začiatku 19.st. učiteľom Vajteršic, jeho otec bol učiteľom v Or. Veselom. Vždy, keď sa dostanem do novej obce sa snažím zistiť o novej lokalite všetko čo sa da. Tak som sa dostala k zoznamu zakladajúcich rodín Šoltýsky v r. 1797. Boli to aj Oravci, ktorých grof Forgáč poveril založením novej osady. Aj pri založení ďalších obcí tejto oblasti boli Oravci.

[mimili]

Určite nie je ľahké vypátrať, kde presne sa niektoré rodiny napokon usadili, lebo pri pohybe obyvateľstva v Uhorsku južným smerom často mnohí osadníci napr. zo severných stolíc, ktorí sa usadili najprv v Novohrade a Honte sa z rôznych už vyššie uvedených dôvodov posúvali ďalej na juh a mnohí z nich si zmenili priezviská aj z dôvodu prenasledovania kvôli vierovyznaniu (najmä evanjelici, ktorí to mali až do vydania tolerančného patentu ťažké).

[rsl]

Veľmi pekne ďakujem za odpovede. Čo sa vierovyznania týka: ide zväčša o evanjelikov. Avšak v polovici 18. storočia boli evanjelici bežne zapisovaní v RK matrikách (ako je to napr. v prípade Rišňoviec aj Veľkej Suchej). Ďakujem aj za odkaz na spracovanú históriu Rišňoviec - dosť mi to pomohlo . Neviete mi ešte poradiť, kde by som našiel podobne dopodrobna spracovanú históriu obce Sasinkovo (kedysi Ság, Ságh, Šág), okres Hlohovec? Obec patrila v 18. stor. do (RK) farnosti Rišňovce, od konca 18. stor. boli evanjelici zapisovaní v matrike obce Nové Sady (kedysi Assakurt).

[Mojmír]

Sasinkovo a Pastúchov boli luteránsle dediny a podľa http://www.sasinkovo.sk/ tam v roku 1935 postavili luteránsky kostol.

Majitelmi Ašakúrtu a Ablanzkúrtu (dnes Nové Sady) boli šlachtici Ghycziovci: http://www.novesady.sk/index.php?option ... 62&lang=sk
Vetva Ghycziovcov, ktorá žila v Alekšinciach sa rekatolizovala.

Pod rkc farnosť Dolné Rišňovce patrili dediny Dolné Rišňovce (východná časť po cestu na Rumanovú), Horné Rišňovce (západná časť po cestu na Rumanovú), Klačany, Sasinkovo a myslím že aj Šalgočka.

Alekšince patrili spolu s Lehotou pod rkc farnosť Lukáčovce.

Historia miestnych luteránov je popísaná tu: http://www.om5ja.cq.sk/fil/ris/do1918_5.htm
Zoznam konvertitov končí tu: https://familysearch.org/ark:/61903/3:1 ... at=1363323

[ejco]

Dovolím si tiež prispieť svojou troškou skúseností.
V problematike migrácie v 18. storočí by sme nemali obchádzať skutočnosť, že bežný človek bol nevoľníkom a ako taký v podstate majetkom a výrobným prostriedkom svojho zemepána, zdrojom a prostriedkom jeho príjmov. Taký človek sa nemohol iba tak zdvihnúť a presťahovať sa kamsi inam (ak to nebolo výslovne želanie jeho pána). Ešte tak v rámci panstva, no aj na to potreboval súhlas svojho pána. Nie neobvyklou reakciou nevoľníkov na zlé zaobchádzanie boli úteky, na iné panstvá, do iných stolíc. Ale aj to nie vždy pomohlo. Z dejín bojnického panstva sú známe prípady, kedy si zemepán najímal skupinu pátračov, ktorí chodili po krajine, hľadali utečencov a vracali ich pánovi. Utečenci sa však aj na tento prípad pripravili a stávalo sa (potvrdzuje to aj reálna skúsenosť z môjho okolia a tuším, že aj literatúra o tom je), že utečenci si zmenili priezvisko a žili v cudzom kraji pod cudzou identitou. A stáva sa, že potomkovia takýchto utečencov žijúci na Dolnej zemi dodnes. Tí pri tvorbe svojich rodostromov potom narážajú na problémy, kedy sa ich predok kdesi a odniekadiaľ zrazu "vyskytol"... Svoj skutočný pôvod však už iba málokedy zistia.

[Mojmír]

Ešte doplním: http://nasatrnava.sme.sk/c/5329630/pri- ... kolku.html

Keďže Šándorovci boli z Jasenice: https://www.google.ch/maps/dir/Ri%C5%A1 ... 49.1797916

a Ghycziovci z Nových Sadov, nemali teda žiaden vzťah k Novohradu.

Ale tu http://www.e-obce.sk/obec/klacany/2-historia.html som narazil na Forgáčovcov.
Tí mohli mať majetky aj v Novohrade.