Najbizarnejšie (a nepodložené) historky o predkoch

[Richard]

Ahojte,

myslím, že všetci z nás ste sa s tým stretli. Babka povedala, že ten a ten bol tam a tam, robil to a to... Pátrate a zistíte, že to bolo úplne inak. Fakty nepustia.

História predkov sa prekrúca, mystifikuje, fabuluje, heroizuje,...

Budem rád, keď sem napíšete vaše skúsenosti so „zaručenými faktami“. Nech sa pobavíme, ale i poučíme, že netreba všetkému veriť


Ja mám zatiaľ dve.

Mýtus: Môj pradedo z matkinej strany Juraj Jokale sa podľa jeho vnučky narodil v Nemecku.
Fakt: Narodil sa v obci Veľké Pole 21. 4. 1920. Mám jeho rodný list a je to uvedené aj v sobášnom liste jeho dcéry.


Mýtus: Môj pradedo z otcovej strany Ján Miške (24. 10. 1891) bol vyučeným obuvníkom a dôstojníkom uhorskej armády, slúžil u Ferdinanda a „mal byť“ v jeho sprievode, keď ho zabili. Vo vojne sa naučil všemožné svetové jazyky. Pracoval počas 1. svetovej vojny ako obuvník v Budapešti, kde spoznal svoju nastávajúcu a v roku 1918 (ešte za Rakúsko-Uhorska) tam mali civilný sobáš.

Fakt: Zatiaľ som len vo fáze pátrania, podal som žiadosť do Vojenského ústředního archivu v Prahe, avšak už na prvé prečítania má táto historka medzery.
1. V čase spáchania atentátu na Františka Ferdinanda mal vyučený obuvník Ján Miške 22 rokov. Mohol byť v takom veku dôstojníkom?
2. Bola vojna, on sa v nej naučil všakovaké jazyky, ale súčasne bol obuvníkom v Budapešti, kde sa ešte počas vojny oženil? No neviem, táto historka ma celkom pobavila Uvidím, čo z nej v skutočnosti vzíde.

[duros]

Moje zatial dve najbizarnejsie historky (spominal som ich aj na stretnuti):

1) Mytus: rodina odvodzujuca svojich predkov od Grekov, vratane povedacky o tom, ze aj vsetky ich zeny boli Grekyne. Domnienka sa zakladala na priezvisku konciacom koncovkou -ides (uplne bezne kreovane priezviska aj v tychto koncinach vo vzdelaneckych rodinach z krstnych mien a hentakej koncovky). Domnienku mohlo podporovat aj identicke priezvisko lyrickeho greckeho basnika, zijuceho cca 500 rokov p.n.l.
Fakt: uz z prvotneho skumania vyplynulo, ze ide o rod dedicnych richtarov - skultetov v obci zalozenej na tzv. nemeckom prave. Je tu teda uplne zjavny nemecky povod. Pochopitelne, ze ako manzelky sa objavuju v rodokmeni take priezviska ako Baľová, Beňová, Hanková a i.

2) Mytus: dve rodinne vetvy toho isteho priezviska zijuce v jednej obci tvrdili, ze nie su rodina.
Fakt: skumanim bol zisteny spolocny predok na zaciatku 18. storocia.

[Mojmír]

Otec spomínal, ako sa babka chválievala že akí sme my Slováci.
A ja som teraz zistil, že babka bola prvá slovenka v rodine.

Dedko bol biologicky čistý moravák. Jeho mama sa síce narodila v Alekšinciach, ale moravským rodičom.
Jeho otec žil v Rišňovciach, ale tiež bol čistý moravák.

Jeho dedo prišiel z Kroměřížska na Slovensko na jar 1832, potom čo tretina až polovica miestneho obyvatelstva vymrela na choleru.

Tí moraváci sa sobášili medzi sebou, slovenky si začali brať až potom čo zabudli že prišli z Moravy.

[janka25]

Aj prispejem jedným mýtom, ktorý sa v rodine tradoval o dedovi mojej babky.

Mýtus: Môj pra...dedo Ján Procházka (1881-?) sa narodil na Morave v Hustopečiach a po úmrtí prvej ženy sa vrátil naspäť na Moravu a oženil sa tam.
Fakt: Po dlhom pátraní a hľadaní sa mi podarilo zistiť, že sa narodil v Uníne ako nemanželský syn slúžky a po smrti prvej ženy sa skutočne oženil, ale nie na Morave, ale vo Zvolene

[michaela78r]

moja obľúbená je historka o pradedovi, ktorý sa údajne cestou v basy zastavil v krčme, kde na otázku príslušníka Štb ako sa mal odpovedal veľmi dobre, a tým pádom neprišiela ani domov a putoval naspäť. Popravde nemyslím že by som si ju niekedy potvrdila ale sarkazmus už zjavne poznali v tejto dobe dokonca tápam i v tom ako sa dopátrať k tomu či vôbec sú takéto rôzne historky o pradedovi založené na reálnom základe.

A k predkovi z Veľkého Poľa mám poznámku, že by som nevylučovala nemecký pôvod i keď možno o pár generácií dopredu. Na veľkom poli skutočne žilo veľké mnžstvo nemcov a niektorí sa tam za predkami vracajú dodnes

[patricius95]

Ku každému trestnému činu sa v minulosti viedol trestný spis. Je rozdiel, či bol trestný čin spáchaný za čias Rakúsko- Uhorska, alebo až za čias Československa. Väčšinu trestných konaní viedol najbližší okresný súd. Jeho fondy spred r. 1960 BY mali byť uložené na príslušnej pobočke Štátneho archívu, teda v tzv. okresnom archíve. Zrejme budete potrebovať aspoň približné obdobie, kedy mohol Váš predok trestný čin spáchať. Pokiaľ okresný archív príslušný spis nenájde, máte viacero možností:

1.) Obrátiť sa na príslušný Štátny archív so žiadosťou, aby Vám daný trestný spis vyhľadali - v mojom prípade boli spisy, ktoré mali byť v okresnom archíve uložené v štátnom archíve, aj napriek faktu, že zamestnanci archívov ma presviedčali o opaku
2.) Obrátiť sa na príslušný Štátny archív so žiadosťou o nahliadnutie do fondov príslušnej žandárskej stanice - v období ČSR viedli vyšetrovanie trestných činov žandári z neďalekých staníc - ak nájdete zápis o predkovi, možno Vám to pomôže pri lokalizácii samotného trestného spisu
3.) Kontaktovať príslušný archív väzenskej a justičnej stráže (archív konkrétnej väznice, v ktorej si Váš predok mal odpykať trest) - o odsúdenom by mali mať tiež údaje - staršie údaje Však nezvyknú byť indexované, preto niekedy závisí výsledok pátrania i na ochote zamestancov.

Prajem veľa šťastia pri bádaní

P. S.: Fakt, že spis nájdete neznamená automaticky, že Vás k spisu pustia - na trestné spisy sa viaže ochrana osobných údajov počas obdobia 90 rokov od vytvorenia spisu - niektoré inštitúcie vyžadujú k sprístupneniu doklady príbuzenstva - pokiaľ šlo o Vášho pradeda, museli by ste dokladovať jeho rodný a úmrtný list, rodné a úmrtné listy jeho syna/dcéry a vnuka/vnučky (teda Vašich starých rodičov a rodičov, pokiaľ nežijú. V prípade, že sú nažive, v niektorých archívoch umožnia nahliadnutie do spisu len im ako najstarším potomkom a Vám by v takom prípade nesmeli spis sprístupniť.) Závisí to však na konkrétnom archíve, niekde nebudete musieť zdokladovať ani príbuzenský pomer (vlastná skúsenosť)